Vesmírny teleskop Jamesa Webba má na konte ďalší fenomenálny úlovok. Tentokrát sa mu podarilo zaznamenať vodnú paru v blízkosti skalnej exoplanéty s označením GJ 486b. Na tému upozornil portál Futurism.

Objav pozoruhodnej exoplanéty

Ako sa uvádza v tlačovej správe, extrasolárna planéta GJ 486b je skalnatý svet podobný Zemi. Je však zhruba o 30 % väčší a 3-krát hmotnejší. To znamená, že pozorovaná planéta má silnejšiu gravitáciu ako Zem.

ESO/L. Calçada

Pozorovania tiež ukázali, že obiehala okolo červeného trpaslíka, pričom jeden obeh stihne urobiť za menej ako 1,5 pozemského dňa. Z uvedeného tiež vyplýva, že sa nachádza v tesnej blízkosti svojej hviezdy, čo zasa znamená, že jej povrch zrejme nebude obývateľný – teplota na povrchu dosahuje viac než 400 °C.

Napriek pekelným podmienkam panujúcim na tejto planéte, tím odborníkov prostredníctvom najmodernejšieho vesmírneho teleskopu objavili známky vodnej pary. Ak je táto vodná para spojená s planétou, potom musí mať GJ 486b aj napriek svojej teplote a blízkosti k hviezde atmosféru. Hoci do dnešných dní bolo objavených niekoľko plynných atmosfér na exoplanétach, všetky sa nachádzali na plynných obroch, píše portál ESAWebb.

To znamená, že by šlo o historicky prvú detekciu skalnatej exoplanéty s atmosférou.

Jeden veľký otáznik

Vedci sú však pri vyvodzovaní záverov nanajvýš opatrní. Detekcia vodnej pary by totiž mohla pochádzať aj zo samotnej hviezdy – para sa môže nachádzať na „chladných“ solárnych škvrnách.

Tranzitné spektrum namerané teleskopom Jamesa Webba. Údaje naznačujú, že ide o vodnú paru z exoplanéty, simulácie zasa ukázujú, že ide o vodnú paru z hviezdy. NASA, ESA, CSA, Joseph Olmsted (STScI)

I napriek tomu vedci nestrácajú nádej a dúfajú, že ďalšie pozorovania potvrdia existenciu atmosféry na tejto skalnatej exoplanéte. Išlo by totiž o prelomové zistenie, uvádza sa v novej štúdii publikovanej v žurnále The Astrophysical Journal Letters.

„Vodná para v atmosfére na horúcej kamennej planéte by predstavovala veľký prielom pre vedu o exoplanétach,“ uviedol hlavný autor štúdie Kevin Stevenson. „Musíme však byť opatrní a uistiť sa, že detekcia nepochádza z hviezdy,“ dodáva.

Svetlo do tohto prípadu môžu vniesť až ďalšie pozorovania tejto oblasti prostredníctvom teleskopu Jamesa Webba. Pri týchto pozorovaniach vedci využijú aj ďalšie prístroje, aby definitívne potvrdili, respektíve vyvrátili detekciu vodnej pary a atmosféry na exoplanéte.

„Vidíme signál, ktorý je takmer určite spôsobený vodou. Zatiaľ však nevieme povedať, či je táto voda súčasťou planetárnej atmosféry, alebo či len vidíme podpis vody pochádzajúci z hviezdy,“ uvádza spoluautorka štúdie Sarah Moran.