Ľudstvo môže vďaka jadrovému odpadu zastaviť klimatickú krízu už 60 rokov. Prečo sme to stále neurobili?

Keď sa hovorí o jadrovom odpade, väčšina ľudí si predstaví svietiacu zelenú tekutinu, ako ho zobrazujú mnohé populárne filmy a seriály. Pravda je však taká, že jadrový „odpad“ v skutočnosti ani nie je odpad v pravom zmysle slova.

Ide o zmes rádioaktívnych prvkov, ktoré vznikajú štiepením uránu-235. Slovo „odpad“ ďalej naznačuje, že pre túto zmes už nemáme ďalšie použitie. To však vôbec nie je pravda, s pomocou jadrového odpadu sme mohli vyriešiť klimatickú krízu už pred asi 60 rokmi.

Za každú cenu sa ho snažíme zbaviť

Predtým, než môžeme urán považovať za jadrové palivo, musíme ho obohatiť. Tento proces sme detailne priblížili v samostatnom článku, no potrebné je vedieť najmä to, že obohatením, ktoré predstavuje časovo a energeticky náročný proces, sa dá zvýšiť podiel uránu-235 – izotopu, ktorý je na štiepenie najvhodnejší. Problémom je, že v prírode sa vyskytujúci urán má podiel tohto kľúčového izotopu len menej než 1 %.

Po obohatení na potrebnú úroveň sa z uránu vyrobia palivové pelety vhodné na použitie v štiepnom reaktore, aký sa nachádza aj v Mochovciach či Jaslovských Bohuniciach. Po „vyhorení“ paliva v reaktore sa ho ale musíme zbaviť, čo so sebou prináša radu komplikácii.

Proces zbavovania sa jadrového odpadu na Slovensku portálu FonTech.sk v rozhovore priblížila predsedníčka Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky.

„Okrem materiálov, z ktorých je elektráreň postavená a zmontovaná, tam je vyhorené jadrové palivo. To sa špeciálne skladuje. Najskôr sa skladuje po nejakú dobu v medzisklade vyhoretého jadrového paliva. Vyhoreté jadrové palivo je potrebné dlhodobo chrániť, preto sa v budúcnosti počíta s vybudovaním takzvaného hlbinného úložiska, ktoré je určené na trvalé uloženie tohoto rádioaktívneho materiálu.

Ako som uviedla, všetky práce spojené s vyraďovaním a nakladaním s rádioaktívnymi materiálmi sa musia uskutočniť bez ohrozenia ľudí a životného prostredia. A to je faktor určujúci výšku vynaložených financií,“ povedala predsedníčka.

Hlbinné úložisko je miesto, kam sa trvalo uloží vyhoreté jadrové palivo. Nachádza sa v hĺbke približne 500 metrov a ide o špecifickým spôsobom spravené otvory, do ktorých sa vkladá v špeciálnych obaloch toto vyhoreté jadrové palivo. Hlbinné úložisko by malo predovšetkým zabezpečiť, že radiácia z vyhoretého paliva sa nedostane na povrch a neohrozí životné prostredie alebo ľudské zdravie.

Núka sa ale otázka, či tento prístup skutočne dáva zmysel v dobe, kedy sa snažíme maximalizovať cyklickú ekonomiku, udržateľnosť a ekologickú recykláciu?

Čítaj viac z kategórie: Vesmír a veda