V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Napätie na Blízkom východe opäť rastie. Irán v priebehu posledného týždňa dodal nové rakety dlhého doletu svojim spriateleným ozbrojeným skupinám v Iraku, ktoré sú súčasťou tzv. osi odporu. Informujú o tom britské noviny The Times, na ktoré sa odvolal aj portál The Times of Israel. Správu priniesla TASR s odvolaním sa na regionálne spravodajské zdroje, ktoré sledujú pohyb na iránsko-irackej hranici.

Podľa zdrojov ide o bezprecedentný krok – revolučné gardy Iránu totiž prvýkrát poskytli militantom nové modely rakiet s dlhým doletom, ktoré môžu potenciálne zasiahnuť ciele až v Európe. Medzi dodanými zbraňami sa nachádzajú aj strely zem-zem, riadené strely s plochou dráhou letu Quds 351 a balistické rakety Jamal 69. Práve ich výkon a dosah zvyšujú obavy z destabilizácie regiónu a prípadného rozšírenia konfliktu za hranice Blízkeho východu.

„Je to zúfalý krok Iráncov, ktorí riskujú stabilitu Iraku,“ povedal jeden z citovaných regionálnych spravodajských zdrojov.

Iracké milície váhajú s odzbrojením

Zatiaľ čo niektoré správy naznačovali, že vplyvné proiránske milície v Iraku uvažujú o dobrovoľnom odzbrojení, aby predišli možnej eskalácii s USA, vývoj situácie naznačuje opak. Podľa Reuters tieto skupiny údajne zvažovali zloženie zbraní ako gesto dobrej vôle počas diplomatických snáh americkej administratívy Donalda Trumpa o rokovania s Teheránom. No arabské médiá následne priniesli informácie, že militanti odzbrojenie odmietli, čo potvrdil aj nemenovaný regionálny diplomat.

„Snahy, ktoré sme videli v posledných 48 hodinách, aby sa vytvoril obraz, že milície sa odzbrojujú, sú ľsťou,“ uviedol diplomat, pričom zdôraznil, že skutočnou motiváciou milícií je obava z irackej opozície, ktorá sa obáva, že sa Irak premení na ďalší „štát v štáte“ podporovaný Iránom, podobne ako Hizballáh v Libanone.

TASR/ AP

Trumpova politika tlaku a dôsledky jadrovej dohody

Návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu v januári opäť oživil jeho politiku „maximálneho tlaku“ na Irán. Práve Trump v roku 2018 počas svojho prvého funkčného obdobia odstúpil od medzinárodnej jadrovej dohody z roku 2015, ktorá zmiernila sankcie voči Iránu výmenou za obmedzenie jeho jadrových aktivít. Po odstúpení USA však Teherán prestal dohodu rešpektovať a výrazne pokročil v jadrovom výskume.

V tejto súvislosti sa momentálne hovorí aj o možných priamych rokovaniach medzi USA a Iránom. Avšak vojenské kroky, ako aktuálne dodávky rakiet do Iraku, môžu tieto diplomatické snahy vážne ohroziť.

Čítajte viac z kategórie: Tech