Nerovnosti medzi bohatými a chudobnými majú výrazný vplyv nielen na spoločenské pomery, ale aj na klímu. Podľa novej štúdie je globálne otepľovanie do značnej miery spôsobené preferenciami bohatých ľudí. Iba najbohatších 10 % svetovej populácie nesie zodpovednosť za dve tretiny globálneho otepľovania, ktoré pozorujeme od roku 1990. Na štúdiu upozornil portál Phys.org.

Niekoľkonásobné prekročenie svetového priemeru

Výskumníci sa zamerali na emisie skleníkových plynov nielen z bežnej spotreby, ale aj z priameho či nepriameho investovania. Najbohatšie 1 % jednotlivcov globálne prispelo k nárastu výskytu extrémnych horúčav až 26-krát viac než je svetový priemer. Tento jav by sa podľa odborníkov za normálnych okolností vyskytoval raz za sto rokov.

V prípade sucha v amazonskej oblasti presiahol priemer až 17-krát. Spotreba a investície bohatých jednotlivcov majú neúmerne silný dopad na extrémy počasia, ktoré najviac postihujú zraniteľné amazonské oblasti, regióny v juhovýchodnej Ázii a v južnej Afrike.

Freepik

„Naša štúdia ukazuje, že extrémne klimatické dopady nie sú len výsledkom abstraktných globálnych emisií, ale môžeme ich priamo spojiť s naším životným štýlom a investičnými rozhodnutiami, ktoré sú späté s bohatstvom,“ uviedla hlavná autorka štúdie Sarah Schöngart, ktorá momentálne pôsobí na ETH Zürich.

Podľa nej bohatší ľudia výrazne zvyšujú vznik horúčav a sucha a je preto nevyhnutné, aby politické opatrenia cielili práve na zníženie ich emisií. „Keby všetci emitovali ako spodných 50 % svetovej populácie, svet by od roku 1990 zaznamenal len minimálne ďalšie otepľovanie,“ dodal spoluautor Carl-Friedrich Schleussner, vedúci Výskumnej skupiny pre integrované dopady klímy pri IIASA.

Bohatí by mali platiť za emisie

Autori v štúdii použili modelovací rámec, ktorý kombinoval ekonomické údaje a klimatické simulácie. Vďaka tomu dokázali vystopovať emisie rôznych príjmových skupín a priradiť ich konkrétnym klimatickým extrémom. Najbohatších 10 % obyvateľov v USA a Číne viedlo k dvojnásobnému až trojnásobnému nárastu výskytu horúčav vo zraniteľných oblastiach.

Štúdia tiež upozorňuje na často prehliadaný zdroj emisií, akým sú investičné portfóliá bohatých. Autori zdôrazňujú, že zásah do finančných tokov najbohatších môže priniesť výrazné klimatické benefity. Autori navrhujú uplatniť opatrenia, ktoré by boli zamerané na majetnejších jednotlivcov. Tí by svojimi platbami za emisie mohli financovať adaptačné projekty a kompenzácie škôd v najzraniteľnejších regiónoch.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia