Vedcom z centra ICRAR (International Centre for Radio Astronomy Research) sa podarilo spozorovať gigantickú štruktúru nápadne pripomínajúcu medúzu. Ešte zaujímavejšie však je, že táto medúza bez akéhokoľvek varovania jednoducho zmizla. Výsledky pozorovania boli zverejnené v žurnále Astrophysical Journal.

Medúza, ktorá vstala z popola ako fénix

Ako píše portál Sciencealert, pozorovaná kozmická medúza rozprestierajúca sa na ohromnú vzdialenosť je v skutočnosti rádiový fénix, čo je pomerne slabo preštudovaný rádiový zdroj vychádzajúci z hviezdokopy, obrovského zoskupenia hviezd previazaného gravitáciou.

NASA, ESA, M. Postman (STScI), T. Lauer (NOAO), and the CLASH team

Medúzovitá štruktúra bola pozorovaná v hviezdokope Abell 2877 nachádzajúcej sa na južnej oblohe vo vzdialenosti 300 miliónov svetelných rokov. Napriek tomu, že predmetná medúza sa rozprestiera až na vzdialenosti viac ako 1 milión svetelných rokov, bolo možné ju pozorovať iba vo veľmi úzkom pásme rádiového spektra.

Presnejšia bola medúza pozorovaná po dobu 12 hodín na piatich rádiových frekvenciách medzi 87,5 – 215,5 MHz. Vesmírna štruktúra doslova žiarila pri frekvenciách 87,5 a vyššie, až pokým pri 200 MHz jednoducho z ničoho nič zmizla. Podľa hlavného autora štúdie Torrance Hodgsona ešte nikdy nebola žiadna podobná gigantická štruktúra pozorovaná v tak úzkom pásme rádiového spektra, upozorňuje web SciTechDaily.

Samotný zdroj medúzy nie je známy, no podľa prvotných odhadov asi pred 2 miliardami rokov niekoľko supermasívnych čiernych dier vyvrhlo do okolia veľké množstvo plazmy. Táto plazma postupne ochladla, vybledla a potichu „driemala“ v hlbinách vesmíru. Potom, podľa autorov relatívne nedávno, bližšie nešpecifikovaná udalosť vyslala do svojho okolia rázové vlny, ktoré sa „premiešali“ s plazmou a voilà, medúza vstala z popola ako fénix – z čoho aj pramení jej názov rádiový fénix.

Plazma v chápadlách medúzy sa na krátku dobu rozžiarila a astronómovia boli schopní tento gigantický a málo preskúmaný fenoménom pozorovať.

Za zmienku tiež stojí aj to, že zvyčajne sú rádioví fénixovia „potomkami“ vysoko energetického výbuchu, ktorý postupom času stráca energiu až pokým mu energiu nedodá ďalšia vesmírna kataklizmatická udalosť, napr. zrážka galaxií. Keďže predmetná medúza je „potomkom“ viacerých (minimálne dvoch) supermasívnych čiernych dier, v tomto prípade vedci nehovoria o rádiovom fénixovi ale o tzv. polyfénixovi. Čo je fenomén, ktorý sme ešte doposiaľ nikdy nepozorovali, ale teoreticky je možný, uviedla spoluautorka štúdie Melanie Johnston- Hollittová pre web IFLScience.

Vedci dúfajú, že s príchodom nových teleskopov, špeciálne poľa teleskopov SKA (Square Kilometre Array) budú podobné štruktúry pozorované stále častejšie a to navyše s 10 – 15-násobne vyšším rozlíšením, ako doteraz.

Vzdialený príbuzný hviezdokopy Abell 2877

Zaujímavým miestom vo vesmíre je aj superkopa Abell 2261 nachádzajúca sa vo vzdialenosti 2,7 miliárd svetelných rokov. Tá niekde vo svojich útrobách ukrýva galaxiu s názvom A2261-BCG, ktorej jadro dosahuje veľkosť až 10 000 svetelných rokov.

Pri pohľade na hmotnosť galaxie A2261-BCG by sme očakávali, že v jej strede sa nachádza čierna diera s hmotnosťou, ktorej horná hranica sa blíži až k 100-miliárdnásobku hmotnosti Slnka, čo by z nej robilo jednu z najväčších známych čiernych dier. Problém však je, že A2261-BCG neemituje žiadne žiarenie, ktoré by sme za normálnych okolností očakávali, ak by sa v strede nachádzala aktívna supermasívna čierna diera. Čo na to hovoria teórie, a čo ukazuje prax nájdeš na tomto odkaze

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

Články, ktoré hýbu svetom