Vplyv umelej inteligencie na našu civilizáciu už dnes nie je zanedbateľný, avšak podľa odborníkov na evolúciu sa môže stať ešte oveľa intenzívnejším. Ako totiž upozorňuje portál LiveScience, AI môže mať na ľudstvo tak drastický vplyv, že ovplyvní dokonca aj naše mozgy. Tam ale potenciálne zmeny ľudstva ani zďaleka nekončia, zmení sa aj naše správanie.

Zamieša karty v evolúcii

Evolúcia ľudí je riadená prirodzeným výberom – mechanizmom, ktorý vyplýva z genetických rozdielov v reprodukčnej úspešnosti medzi jednotlivcami. Tieto rozdiely vznikajú ako dôsledok interakcií so špecifickými črtami prostredia, s inými druhmi (napríklad predátormi alebo parazitmi), alebo s inými členmi toho istého druhu.

Príkladom môže byť domestikácia vlkov pred 30 000 rokmi. Tých, ktorí prejavovali agresívne správanie, ľudia zaháňali alebo zabíjali. Tento proces nevedome selektoval jedince so zníženou plachosťou a agresivitou, čo postupne viedlo k vzniku psov. Tento príklad nám môže poslúžiť ako analógia toho, ako by mohla AI nevedome formovať evolúciu ľudského mozgu a správania.

Počítače a AI dnes uľahčujú mnohé životné úlohy. Existujú dôkazy, že kultúrne zdieľanie vedomostí a písomný prejav uľahčili ľudom pamäťovú záťaž, čo mohlo prispieť k zmenšeniu ľudského mozgu v posledných tisícročiach. Ak sa bude viac našej pamäte prenášať na AI a digitálne systémy, je možné, že ľudské mozgy sa budú ešte viac zmenšovať. Tento trend by mohol viesť k bezpečnejším pôrodom a zlepšeniu zdravia matiek aj novorodencov.

Na druhej strane sa však môžu objaviť parazitické vzťahy. Sociálne siete, ktoré na začiatku poskytovali užitočné spôsoby, ako zostať v kontakte, dnes pohlcujú našu pozornosť a oberajú nás o čas na skutočné interakcie alebo spánok. Ak AI dokáže ešte lepšie upútať našu pozornosť, môže to ovplyvniť, kto bude žiť, zomierať a rozmnožovať sa – teda samotný evolučný proces.

freepik

Presné následky nepoznáme

Jednou z najzaujímavejších oblastí AI je tzv. umelá intimita – technológia, ktorá napodobňuje naše sociálne správanie, ako je priateľstvo alebo budovanie vzťahov. Pretože ľudia ešte nevyvinuli sociálne schopnosti na interakciu so strojmi, používajú na to nástroje určené pre medziľudské vzťahy. Keď AI komunikuje cez text, hlas alebo video, často ju vnímame ako citlivú bytosť, aj keď vieme, že taká nie je, vysvetľujú vedci v štúdii dedikovanej tejto problematike.

Takáto forma umelej intimity môže spôsobiť, že sa staneme opatrnejšími voči digitálnym interakciám. Alebo naopak, človek budúcej generácie možno prestane pociťovať osamelosť a stane sa viac samotárskym.

Priame dôsledky AI na naše životy sú dnes oveľa naliehavejšie ako genetické zmeny, ktoré môžu ovplyvniť ďaleko vzdialené generácie. Napriek tomu je dôležité nad týmito možnosťami uvažovať. Evolučné zmeny by mohli zmeniť alebo oslabiť vlastnosti, ktoré si na ľuďoch najviac ceníme – priateľstvo, intimitu, komunikáciu, dôveru a inteligenciu.