V roku 2019 vedci poslali na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) nezvyčajný náklad v podobe laboratórne vypestovaných miniatúrnych verzií ľudského mozgového tkaniva. Po návrate z vesmíru ich čakalo obrovské prekvapenie. Organoidy nielenže prežili mesiac vo vesmíre, kde zažili stav mikrogravitácie, ale dokonca sa vyvíjali rýchlejšie ako tie, ktoré zostali na Zemi. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Nečakaný úspech

Molekulárna biologička Jeanne Loring zo Scrippsovho výskumného ústavu to označila za nečakaný úspech. „Fakt, že tieto bunky prežili vo vesmíre, bol veľkým prekvapením. Táto skúsenosť otvára dvere ďalším experimentom, ktoré môžu zahŕňať časti mozgu postihnuté neurodegeneratívnymi ochoreniami,“ uviedla.

ISS slúži ako jedinečné výskumné prostredie, kde možno skúmať účinky mikrogravitácie na ľudské bunky. Výsledky takýchto štúdií môžu mať význam nielen pre astronautov, ale aj pre výskum zdravia na Zemi.

Výskumný tím vedený molekulárnym biológom Davidem Marottom sa zameral na skúmanie vplyvu mikrogravitácie na neuróny, konkrétne na tie, ktoré sú ovplyvnené neurodegeneratívnymi ochoreniami, ako je roztrúsená skleróza či Parkinsonova choroba.

Organoidy (miniaturizované a zjednodušené verzie ľudského orgánu) boli vypestované zo špeciálnych kmeňových buniek s názvom indukované pluripotente bunky, ktoré vznikli z normálnych buniek dospelých darcov. Vedci ich „vrátili“ do vývojového štádia, v ktorom ešte neboli špecificky diferencované. Následne ich stimulovali k tomu, aby sa premenili na neuróny.

Niektoré organoidy obsahovali aj mozgové imunitné bunky, známe ako mikroglie. Hoci štruktúra týchto buniek pripomínala mozog, v žiadnom prípade nejde o vedomé tkanivá.

Organoidy boli rozdelené do dvoch skupín – jedna zostala na Zemi, zatiaľ čo druhá bola umiestnená do špeciálnej kryoskúmavky a odoslaná na ISS. Po mesiaci vo vesmíre boli vzorky vrátené späť na Zem, aby vedci mohli porovnať ich vývoj.

PREKVAPIVÉ VÝSLEDKY NA ĎALŠEJ STRANE ->>>