Viac zmlúv ako tankov. EÚ prehráva zbrojársky boj s veľmocami, miliardy eur „hádže do koša“

Európsky obranný priemysel má jeden zásadný problém – je rozdrobený. V súčasnosti ho ovládajú veľké štáty ako Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Španielsko a Švédsko, ale zároveň sa v ňom pohybuje viac než 2 500 malých a stredných podnikov, čo často vedie k zbytočnému prekrývaniu výroby a duplikáciám. To je podľa estónskeho europoslanca Riha Terrasa, ktorý je zároveň podpredsedom Výboru Európskeho parlamentu pre bezpečnosť a obranu, veľký problém. Ako povedal pre Euronews, „produkujeme veľmi veľa drahých produktov, ale v malých množstvách“ a to v čase, keď Európa potrebuje stabilné dodávky munície, rakiet a rôznych typov výzbroje.

Riešenie? Podľa Terrasa je kľúčom konsolidácia trhu a spoločné nákupy medzi členskými štátmi, pričom by sa nemalo zabúdať ani na malé firmy, ktoré potrebujú férový prístup na trh. Od začiatku ruskej vojenskej agresie na Ukrajine síce Únia štvornásobne zvýšila výrobu, no žiadny členský štát nie je schopný sám osebe posilniť priemysel do takej miery, aby konkuroval gigantom ako sú USA či Čína.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen preto vidí riešenie v tom, že do konca svojho mandátu vytvorí skutočný jednotný trh s obrannými produktmi a službami. Cieľom je zvýšiť produkčnú kapacitu v Európe, podporiť spoločnú výrobu a znížiť závislosť od tretích krajín. No ako upozorňujú odborníci, táto vízia nebude jednoduchá – a určite nie rýchla. Paul Taylor z European Policy Centre hovorí, že obrana je špecifický trh, kde neexistuje klasická konkurencia. „Obrana je v podstate monopolným zákazníkom, a ak nie monopolným, tak aspoň veľmi limitovaným, takže tu nie je priestor na tradičný trhový mechanizmus,“ vysvetľuje.

EÚ mení stratégiu zbrojenia

Napriek zvyšujúcim sa výdavkom na obranu v miliardách eur ročne nie sú tieto prostriedky vždy využívané efektívne. Môže za to predovšetkým fragmentácia trhu, nedostatok koordinácie a duplicita, čo vedie k plytvaniu zdrojmi a znižuje sa celková efektivita obranného priemyslu.

A k tomu sa pridávajú aj otázky národnej bezpečnosti, ktoré jednotlivé krajiny často využívajú ako dôvod, prečo sa vyhýbajú spoločnému verejnému obstarávaniu. Napriek tomu však EÚ opakovane vyzýva členské štáty, aby zvýšili výdavky na obranu a zamerali sa na kritické oblasti ako je výroba munície, drony, systémy protivzdušnej obrany či umelá inteligencia.

Bývalý prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi v oficiálnom vyjadrení o konkurencieschopnosti jasne poukazuje na to, že najefektívnejšou cestou k obnove európskej obrany je spájanie dopytu a spoločné nákupy. Zatiaľ je však Európa stále vo veľkej miere závislá od dovozu zbraní zo Spojených štátov – v rokoch 2020 až 2024 predstavoval ich podiel až 64 % celkového importu, čo je nárast oproti 52 % z rokov 2015 až 2019.

Terras tiež navrhuje, aby sa verejné obstarávanie otvorilo firmám z ďalších spriatelených krajín, ako sú Spojené kráľovstvo, Nórsko či Turecko. Spoločné nákupy by podľa neho nielen pomohli konsolidovať trh, ale boli by aj kľúčom k spusteniu veľkých projektov ako je plánovaný európsky systém protivzdušnej obrany či posilnenie východnej hranice NATO smerom k Rusku a Bielorusku.

V Bielom papieri o budúcnosti európskej obrany Európska komisia najnovšie varovala, že „Európa nemôže považovať bezpečnostné záruky USA za samozrejmosť a musí výrazne zvýšiť svoj príspevok k udržaniu sily NATO“, najmä keď Washington čoraz viac presúva pozornosť na Indo-pacifický región.

Otázkou však zostáva, či členské štáty, ktoré sú síce znepokojené geopolitickou situáciou, budú ochotné naozaj systematicky investovať do európskej obrany. „Potrebujeme európsku obranu, a to si vyžaduje desaťročie úsilia, desaťročie výdavkov,“ uzatvára Taylor.

Čítajte viac z kategórie: Novinky