Európska vesmírna agentúra má v rukách jednu z najdôležitejších a najvýznamnejších rakiet vôbec, pričom jej vývoj a konštrukciu zvládla prakticky sama. Napriek tomu je dnes tento stroj viac ako desaťročie za svetovou konkurenciou a kým čosi doženie, predbehne ju množstvo ďalších súkromných spoločností a vládnych agentúr.

Rakety Ariane sú navyše v porovnaní s touto konkurenciou aj veľmi drahé a ich modernejší nástupca je vzdialený celé roky. Ako dokázala Európa vyvinúť jednu z najdôležitejších rakiet a napriek prekážkam a vysokým nákladom vyniesť desiatky satelitov a sond, z ktorých niektoré dnes prepisujú históriu?

Začala zľahka

História spoločného vesmírneho programu európskych krajín sa začala písať v roku 1975, kedy vznikla Európska vesmírna agentúra (ESA) a zaumienila si skonštruovať vlastnú raketu, bez ktorej nemôže žiadna vesmírna veľmoc vykonávať svoju činnosť. Netrvalo dlho a vznikla raketa Ariane 1, ktorá po prvý raz vzlietla už v roku 1979.

V rámci svojej úplne prvej misie, ktorá sa uskutočnila 24. decembra 1979, vyniesla ESA do vesmíru úplne prvý európsky satelit s prezývkou Obélix. Misia skončila úspechom a prvá európska družica fungovala len pri ôsmich obehoch Zeme tak, ako inžinieri požadovali. Jeho úlohou bolo meranie vlastností a parametrov stroja, pričom vážil cez 1 600 kg.

Vo všeobecnosti však Ariane 1 také veľké šťastie nemala a z celkovo 11 misií utŕžila dve zlyhania. Prvú z nich spôsobilo nestabilné spaľovanie v motoroch prvého stupňa hneď pri druhej misii, tú druhú zase zlyhanie turbočerpadla na treťom stupni pri piatej misii. Poslednou vynesenou družicou rakety Ariane 1 bol Viking, vôbec prvý satelit Švédska a SPOT I, družica určená pre pozorovanie Zeme.

Legendárne motory

Čítaj viac z kategórie: Vesmír a veda