Hoci projekt vzbudzuje optimizmus, nezostáva bez kritiky. Švédska environmentálna organizácia MKG vyjadrila obavy o dlhodobú bezpečnosť úložiska a apelovala na dodatočné bezpečnostné testy. Citovala výskum Kráľovského technologického inštitútu, podľa ktorého by sa medené kapsuly mohli časom začať korodovať, čo by mohlo viesť k úniku rádioaktívnych látok do podzemných vôd.

„Musíme mať absolútnu istotu, že toto riešenie bude bezpečné počas celých 100 000 rokov. Máme čas počkať ešte desať rokov, aby sme zabezpečili, že každý aspekt bezpečnosti bude dôkladne preskúmaný,“ zdôraznila Linda Birkedal, predsedníčka MKG.

SKB

Širší kontext energetickej stratégie

Úložisko vo Forsmarku je len jedným z krokov Švédska v rámci jeho širšej energetickej stratégie. Hoci zariadenie pojme všetok odpad z existujúcich jadrových elektrární, nebude dostatočné na skladovanie odpadu z budúcich reaktorov. Švédsko plánuje do roku 2045 postaviť 10 nových jadrových reaktorov ako súčasť prechodu od fosílnych palív k čistej energii.

Jadrová energia je vnímaná ako kľúčový prvok v tomto prechode, pretože poskytuje spoľahlivý zdroj elektriny s minimálnymi emisiami skleníkových plynov. Napriek tomu ostáva otázka dlhodobej bezpečnosti rádioaktívneho odpadu jedným z najväčších globálnych problémov jadrového priemyslu.

Forsmark sa tak stáva symbolom nielen technologického pokroku, ale aj výzvy, ako efektívne a bezpečne zvládnuť dedičstvo jadrovej energetiky pre budúce generácie.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia