Aj keď Grécko už dnes patrí medzi štáty s najvyššími vojenskými výdavkami v rámci Európskej únie, vláda premiéra Kyriakosa Mitsotakisa oznámila ďalší obrovský investičný plán – do roku 2036 plánuje do armády investovať približne 25 miliárd eur. Táto suma má pomôcť krajine posunúť sa k jednej z najmodernejších obranných síl v regióne a reagovať na meniace sa bezpečnostné hrozby doma aj vo svete. na tému upozornil portál DW.

„Je to najdrastickejšia transformácia obrany v moderných dejinách Grécka,“ vyhlásil premiér Mitsotakis a dodal, že „svet sa mení nepredvídateľným tempom“. Práve tento kontext podľa neho núti krajinu konať rýchlo a systematicky. Modernizácia bude zahŕňať nákup nových zbraňových systémov, ale aj investície do technológií ako protivzdušná obrana, drony a satelity. Dôraz sa kladie na schopnosť Grécka reagovať v reálnom čase na nové druhy hrozieb a mať lepší prístup k dátam a komunikácii prostredníctvom vesmírnej techniky.

Aj keď Grécko už v súčasnosti spĺňa záväzky voči NATO – keďže na obranu vynakladá viac než 3 % svojho HDP – nový plán ide ďaleko za rámec povinností. Tento krok prichádza zároveň v období rastúceho tlaku zo strany Spojených štátov, konkrétne od prezidenta Donalda Trumpa, ktorý opakovane kritizuje spojencov za nedostatočné výdavky na obranu. Grécko sa tak snaží vyslať jasný signál, že berie svoju rolu v aliancii vážne.

TASR (Úprava redakcie)

Grécko nechce podceniť zbrojenie

Za pozornosť stojí aj širší kontext – Grécko sa stále spamätáva z dlhoročného obdobia úsporných opatrení po hospodárskej kríze z rokov 2008 až 2017. Práve počas týchto rokov trpela nielen ekonomika, ale aj armádna infraštruktúra a technika, ktorá často stála bokom pre nedostatok financií. Teraz sa štát snaží tento deficit dohnať. Už v predchádzajúcich rokoch sa Grécko pustilo do nákupu francúzskych stíhačiek Rafale, modernizácie amerických F-16 či objednávky fregát Belharra, ktoré majú posilniť námorné sily v Egejskom mori – oblasti, kde krajina dlhodobo čelí napätiu so susedným Tureckom.

Spory s Tureckom, ktoré siaha až do čias, keď Grécko bolo súčasťou Osmanskej ríše, sú dodnes kľúčovým dôvodom vysokých výdavkov na obranu. Turecko a Grécko sa opakovane dostali do konfliktov ohľadom výsostných vôd, ťažby surovín či otázky Cypru. V tomto kontexte je investícia do obrany pre Grécko nielen otázkou členstva v NATO, ale predovšetkým otázkou národnej bezpečnosti.

Okrem techniky má modernizácia zahŕňať aj digitálnu infraštruktúru, kybernetickú bezpečnosť a nové komunikačné siete. Satelity majú Grécku priniesť nezávislosť v oblasti sledovania a prístupu k informáciám, zatiaľ čo drony rozšíria operačné schopnosti armády na zemi aj vo vzduchu. Dôležitým prvkom bude aj obnova pobrežnej obrany a pravdepodobne aj námornej flotily, ktorá má kľúčovú úlohu v Stredozemnom mori.

Modernizačný plán Grécka tak nie je len odpoveďou na geopolitické výzvy, ale aj symbolickým návratom krajiny k ambícii byť plnohodnotným a pripraveným členom európskej aj transatlantickej bezpečnostnej architektúry. V čase, keď sa bezpečnostné prostredie v Európe mení rýchlejšie než kedykoľvek predtým, sa Atény rozhodli, že nezostanú bokom.

Čítajte viac z kategórie: Tech