Plány na masívny rozvoj jadrovej energie v Európe, USA a Spojenom kráľovstve môžu naraziť na zásadný problém – nedostatok uránu. Celosvetový dopyt po tomto strategickom surovom materiáli neustále rastie, pričom jeho hlavní producenti, ako Kazachstan a Niger, čoraz viac orientujú svoje dodávky smerom k Rusku a Číne, informuje špecializovaný portál Euractiv.

Jadrová energia zažíva renesanciu, keďže vlády po celom svete vidia v jej rozvoji spôsob, ako riešiť rastúcu spotrebu elektriny a zároveň plniť klimatické záväzky.

Podľa odhadov Svetovej jadrovej asociácie (WNA) sa dopyt po uráne do roku 2040 zdvojnásobí. Spojené štáty a Spojené kráľovstvo už oznámili ambiciózne plány na strojnásobenie svojej jadrovej kapacity do roku 2050. Napriek tomu, že urán patrí medzi relatívne rozšírené suroviny, jeho ťažba je sústredená do niekoľkých krajín. V roku 2022 Kazachstan, Kanada a Austrália pokrývali približne dve tretiny celosvetovej produkcie.

Rast cien uránu a problémy s dodávkami

Ceny uránu prudko stúpli v roku 2023 po tom, čo Kazachstan – svetový líder v jeho ťažbe – oznámil, že nové bane neprinesú očakávané výnosy. Hlavným problémom je nedostatok kyseliny sírovej, ktorá sa používa na extrakciu kovu. Spoločnosť Kazatomprom zároveň avizovala, že významnú časť dodávok presunie do Číny, čím zníži podiel exportu do západných krajín.

Unsplash/Lukáš Lehotský/Xinhua

Situáciu ešte viac komplikuje Niger, ktorý bol donedávna jedným z hlavných dodávateľov uránu pre Francúzsko. Po vojenskom prevrate v roku 2023 tamojší režim oznámil, že prehodnotí pravidlá ťažby nerastných surovín zahraničnými spoločnosťami. V roku 2024 odobrali francúzskej firme Orano licenciu na ťažbu v jednom z najväčších uránových ložísk. Očakáva sa, že do hry vstúpia ruské a turecké spoločnosti, čím sa dodávky do EÚ môžu ešte viac skomplikovať.

Niger síce pokrýva len približne 5 % celosvetovej produkcie uránu, no jeho výpadok predstavuje vážny problém pre Európu, najmä pre Francúzsko, ktoré sa na túto africkú krajinu dlhodobo spoliehalo. Pred prevratom pokrýval Niger 15 až 20 % francúzskej spotreby uránu.

Európsky jadrový boom a neisté dodávky

Európske krajiny sa čoraz viac prikláňajú k jadrovej energii. Malé modulárne reaktory plánuje Estónsko, nový záujem o výstavbu prejavili aj Česko, Rumunsko a Poľsko. Tradične pronukleárne Francúzsko investuje do modernizácie svojho jadrového parku a novú výstavbu zvažujú aj severské krajiny, ako Fínsko a Švédsko.

V rámci EÚ sa jedenásť krajín, vrátane Slovenska, dlhodobo snaží presadiť jadrovú energiu ako kľúčový nástroj na zníženie emisií a dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050. Európska únia však zároveň čelí tvrdému konkurenčnému boju o urán so Spojenými štátmi a Čínou.

Podľa analytikov finančnej skupiny Berenberg môže situácia na trhu s uránom v najbližších rokoch výrazne ovplyvniť dodávky pre energetické spoločnosti v EÚ a USA. Okrem rastúcich cien bude problémom aj nájdenie nových stabilných zdrojov na pokrytie dopytu.

V konečnom dôsledku môže nedostatok uránu výrazne spomaliť rozvoj jadrovej energie v Európe, aj keď jej popularita rastie. Hoci nové technológie a recyklácia jadrového paliva ponúkajú určité riešenia, Európa bude musieť hľadať nové strategické partnerstvá a zvažovať, ako zabezpečiť dostatok tejto kľúčovej suroviny na nasledujúce desaťročia.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP