Na Slovensku sme počas uplynulých dvoch týždňov zažívali poriadne vysoké teploty, a to hneď v sérii niekoľkých dní po sebe. Zem sa otepľuje, klíma sa mení a odporcovia existencie klimatickej krízy sa pomaly sťahujú do úzadia. Vysoké teploty netrápili v posledných dňoch len našu krajinu. Portál Interesting Engineering upozornil na extrémne horúčavy v oblasti Perzského zálivu.

Pocitová teplota dosiahla 62°C

Niet pochýb, že obľúbenou letnou (ale aj mimosezónnou) destináciou Slovákov je Dubaj. Ultramoderné mesto vábi turistov z celého sveta, no tí si v posledných dňoch prešli pomerne veľkými nepríjemnosťami. Región Perzského zálivu sa totiž ocitol v zovretí extrémnych horúčav, ktoré doslova testujú limity ľudskej odolnosti.

Tamojšie teploty sa stávajú neznesiteľnými, a to v pravom slova zmysle. Najkritickejšia situácia panuje v spomínanom Dubaji a Kuvajte. V najväčšom meste Spojených arabských emirátov namerali v stredu 17. júla teplotu 43 °C. Povieš si, že to predsa nie je v tejto oblasti nič výnimočné. Sčasti máš aj pravdu.

Lenže okrem toho, že v Dubaji bolo horúco, vysoké hodnoty ukazoval aj merač vlhkosti, čo spôsobilo, že pocitová teplota v Dubaji bola neuveriteľných 62°C. Toto číslo je skutočne nebezpečné, pretože hoci ide len o pocitovú teplotu, takáto hodnota sa nebezpečne približuje k hranici, za ktorou sa pobyt vonku stáva životu nebezpečným.

Smrteľná kombinácia

Vysoká teplota vzduchu v kombinácii s vysokou vlhkosťou vytvára tepelný index, ktorý je oveľa vyšší ako zaznamenaná teplota vzduchu. Takzvaná teplota „vlhkého teplomera“, ktorá zohľadňuje teplo aj vlhkosť, sa pre ľudí považuje za smrteľnú, ak jej sú jedinci vystavení viac ako šesť hodín.

Pri 100-percentnej vlhkosti vzduchu sa totiž pot prestane odparovať. To znamená, že telo sa nemôže ochladiť, čo predstavuje smrteľnú hrozbu, ak tieto stavy pretrvávajú dlhšiu dobu.

K vzniku týchto extrémnych podmienok prispieva niekoľko faktorov. Kľúčovú rolu zohráva geografická poloha Dubaja v blízkosti obratníka Raka a Perzského zálivu. Situáciu ďalej zhoršuje efekt mestského tepelného ostrova, kedy mestské povrchy absorbujú a zadržiavajú teplo, čím sa urbánne oblasti stávajú výrazne teplejšími oproti okolitému vidieku.

Extrémne teploty sužujú aj Kuvajt