Po takmer 15 rokoch konečne vieme, ako dlho trvá jeden deň na Venuši, vrátane jeho variácií. Hoci sa ti môže zdať, že zmerať rýchlosť rotácie našej najbližšej planéty by nemal byť taký problém, opak je pravdou. Venuša totiž dodnes predstavuje jednu z najväčších záhad našej Slnečnej sústavy. Na tému upozornil portál IFLScience.

Všadeprítomná kyselina a vysoká teplota

Náš vesmírny sused dodnes vďaka svojej nepriehľadnej atmosfére predstavuje pre astronómov v podstate veľkú žeravú neznámu, ktorá kropí svoj povrch extrémne kyslými dažďami.

Hoci Venuša je našou najbližšou planétou, jej povrch bol až do 20. storočia zahalený rúškom tajomstva, a v podstate dodnes je pre sondy a landery takmer neprístupný.

Venuša je často pre svoje podmienky označovaná za pekelnú planétu / Zdroj: Rick Guidice/ARC/NASA

Ako píše portál UniverseToday, aj z týchto dôvodov sú charakteristické črty planéty ako vnútorné rozloženie hmoty, sklon osi, veľkosť jadra či presná dĺžka dňa zahalené rúškom tajomstva.

Lepšie povedané, boli zahalené rúškom tajomstva – nová štúdia zverejnená v prestížnom periodiku Nature Astronomy totiž všetky tieto neznáme presne zmerala.

Aby sme mohli pochopiť, prečo Zem a Venuša majú natoľko odlišné podmienky, hoci vzišli z veľmi podobných procesov a hlboko vo svojich koreňoch sú považované za „dvojčatá“, musia vedci poznať vyššie uvedené, ale i ďalšie, základné princípy. Z nich je potom možné sa viac dozvedieť o rotácii, orientácii, vnútornej štruktúre, či distribúcii hmoty.

Presne zmerať tieto údaje na Venuši sú však problém. Venuša totiž na rozdiel od iných planét Slnečnej sústavy nemá takmer žiadne „identifikovateľné znaky“, ktoré by vedcom mohli slúžiť ako „orientačné body“. Napríklad pri určovaní dĺžky dňa na Jupiteri slúžila ako orientačný bod obrovská červená búrka.

NEPREHLIADNI
Máme novú unikátnu fotografiu Venuše. Zachytila ju sonda počas cesty k Slnku

Deň dlhší ako rok

Náš vesmírny sused však takmer žiadny takýto bod nemá, respektíve jeho nesmierne hustá atmosféra ho vedcom sťažuje objaviť.  Aby vedci dokázali stanoviť presnú rotáciu Venuše, použili až 70 metrov dlhú rádiovú anténu nainštalovanú v komplexe Goldstone Deep Space Communications Complex.

Pomocou tohto zariadenia bolo v rokoch 2006 až 2020 uskutočnených až 21 meraní povrchu Venuše a to prostredníctvom odrážania rádiových signálov, ktoré potom spätne zachytávali observatória Goldstone a Green Bank.

Hlavný autor štúdie Jean-Luc Margot prirovnal Venušu k diskoguli, ktorá bola osvetľovaná „mimoriadne výkonnou baterkou na svietenie, asi 100 000-krát výkonnejšou ako bežne dostupné baterky“.

NASA

Komplexný spôsobom, akým Venuša odráža rádiové signály, potom spôsobovali nepravidelné zosvetlovanie a stmievanie signálu. Takto odrazený spätný signál bol neskôr zachytený observatóriom Goldstone a o ďalších 20 sekúnd aj observatóriom Green Bank.

Toto presne načasované oneskorenie napokon pomohlo vedcom zistiť rýchlosť rotácie planéty a konkrétne časové obdobie, v ktorom sú odrazy najpodobnejšie, určili axiálny sklon planéty.

Vďaka týmto meraniam sa podarilo zistiť, že v priemere trvá deň na Venuši 243,0226 ± 0,0013 pozemských dní. Prekvapivým však bolo zistenie, že rýchlosť rotácie Venuše sa neustále mení, vďaka čomu sa mení aj dĺžka jej dňa asi o 20 minút.

Tieto variácie v dĺžke dňa, respektíve v rýchlosti rotácie, sú pravdepodobne výsledkom správania atmosféry Venuše. K podobnému deju dochádza aj na našej planéte, ale keďže Zem nemá ani zďaleka takú hustú atmosféru, rozdiely sa tu zaznamenávajú iba v milisekundách. (pozn. redakcie. samozrejme približnú dĺžku dňa už sme poznali, teraz sa ju však podarilo zmerať presne a zistiť tiež jej variácie)

Unikátna fotografia Venuše vytvorená sondou Parker Solar Probe. Zdroj: NASA/Johns Hopkins APL/Naval Research Laboratory/Guillermo Stenborg and Brendan Gallagher

Okrem toho sa vedcom podarilo upresniť aj axiálny náklon Venuše. Nový náklon je stanovený na 2,6392 stupňa (vzhľadom na taký malý náklon sa na planéte nestriedajú ročné obdobia), čo je oproti predchádzajúcim údajom zlepšenie až o faktor 10, pričom sa podarilo upresniť aj rýchlosť akou sa orientácia osi Venuše v priebehu času mení. Jedna perióda precesie, dlhoperiodického kužeľovitého pohybu svetového pólu okolo pólu ekliptiky, na Venuši trvá cca 29 000 rokov, zatiaľ čo na Zemi približne 26 000 rokov.

Odborníkom sa tiež podarilo zmerať jadro Venuše, ktorého priemer stanovili na 3500 km, no zatiaľ nevedia určiť, či je pevné, alebo tekuté. Vzhľadom na to, že jeden deň na planéte trvá 243,0226 pozemských dní a planéta obehne okolo Slnka za 224 pozemských dní, mohli v konečnom dôsledku skonštatovať, že jeden deň na Venuši trvá dlhšie ako jeden rok.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

Články, ktoré hýbu svetom