Keď v roku 2017 objekt Oumuamua preletel slnečnou sústavou, astronómovia z celého sveta zostali v nemom úžase. Bol to prvý potvrdený medzihviezdny objekt (ISO), ktorý k nám zavítal z iného hviezdneho systému. V roku 2019 sa k nemu pridala kométa 2I/Borisov, čím sa posilnil predpoklad, že Slnečná sústava nie je izolovaná od diania vo vesmíre, uvádza portál ScienceAlert.

Zachytené objekty

Mohlo by sa však stať, že by sa takýto objekt stal trvalou súčasťou nášho kozmického okolia? Nový výskum, publikovaný v žurnále Celestial Mechanics and Dynamical Astronomy ukazuje, že slnečná sústava by mohla nielen privítať ďalších medzihviezdnych návštevníkov, ale dokonca ich zachytiť na trvalých obežných dráhach.

NASA

V štúdii Edward Belbruno a James Green skúmali, ako by sa medzihviezdny objekt alebo tulácka planéta mohla stať trvalou súčasťou slnečnej sústavy. Presnejšie vedci skúmali koncept tzv. „fázového priestoru“ – komplexného matematického modelu, ktorý popisuje dynamiku systému. Tento priestor zahŕňa body, kde by slnečná sústava mohla gravitačne zachytiť objekt, a to buď do dočasnej (slabé zachytenie), alebo trvalej dráhy (permanentné zachytenie).

Permanentné zachytenie je pre vedcov obzvlášť zaujímavé. Predstavuje totiž situáciu, keď objekt zostane vo vnútri slnečnej sústavy natrvalo, bez možnosti úniku späť do medzihviezdneho priestoru. Takéto zachytenie by však mohlo spôsobiť chaos, hlavne ak by šlo o masívnu planétu. Tá by potenciálne dokázala narušiť dráhy ostatných planét vrátane Zeme, čo by ovplyvnilo aj život.

Túlavé planéty a ich cesta vesmírom

Túlavé planéty vznikajú počas formovania hviezd a následne sú často gravitačne „vyhodené“ zo svojich materských systémov. Podľa vedcov je počet týchto voľne plávajúcich planét možno vyšší ako počet samotných hviezd. Pri bližších stretnutiach susedných hviezd môžu tieto planéty prechádzať cez oblasti ako Oortov oblak, čo môže viesť k ich zachyteniu slnečnou sústavou.

NASA

Štúdia identifikovala dva „otvory“ v tzv. Hillovej sfére Slnka (oblasť, kde je gravitačné pole Slnka dominantné). Tieto otvory, vzdialené 3,81 svetelných rokov by mohli byť bránami pre medzihviezdne objekty, ktoré by mohli byť zachytené na slabých alebo permanentných dráhach.

Navyše, podľa výskumu blízke stretnutia hviezd v našom okolí nie sú neobvyklé. Do vzdialenosti šiestich parsekov (asi 20 svetelných rokov) sa nachádza 131 hviezd a hnedých trpaslíkov. Každý milión rokov sa dve z týchto hviezd priblížia k Slnečnej sústave na niekoľko svetelných rokov.