Segment mobilných telefónov možno čoskoro prejde veľkými zmenami a dotkne sa najviac kritizovanej oblasti, ktorou je výdrž batérie. Nová technológia od čínskych výrobcov totiž dokáže zdvojnásobiť kapacitu bez potreby zväčšovať veľkosť batérií.

Západ stagnuje, Čína prináša revolúciu

Smartfóny sa v posledných rokoch zlepšovali predovšetkým v rýchlosti, displejoch a fotoaparátoch, sľubovaný pokrok v oblasti výdrže batérií však zostával skôr na papieri. Dokazuje to aj dvojica najväčších hráčov Samsung a Apple, ktorí aj pri svojich vlajkových lodiach nie sú schopní zvýšiť kapacitu batérií.

Dôvodom je predovšetkým technologické obmedzenie tradičných lítium‑iónových batérií, ktoré už dosiahli hranicu svojej energetickej hustoty. Samotná kapacita článkov sa teda nezvyšuje, keďže pokusy o pridanie kapacít by sa prejavili na väčšej hmotnosti i hrúbke smartfónov a narážajú tiež na bezpečnostné certifikácie.

Android Central však informuje, že na obzore sa ukazuje výrazný posun vpred. Postarajú sa oň čínski výrobcovia, ktorí pri batériách zvolili odlišný prístup a v posledných rokoch vo veľkom investovali do kremíkovo‑uhlíkových anód, ktoré dokážu uložiť viac lítia do rovnakého objemu.

Freepik

4 dni výdrže s ultrarýchlym nabíjaním

Podľa dostupných informácií už viacerí veľkí výrobcovia testujú prototypy s hodnotami okolo 12 000 až 15 000 mAh, čo je dvojnásobok oproti dnešnému trhovému štandardu. V praxi by to znamenalo, že smartfón dokáže vydržať tri až štyri dni intenzívneho používania bez nabíjačky, pričom nabíjanie by sa vďaka lepšej schopnosti pracovať s vysokými prúdmi mohlo skrátiť na menej než hodinu.

Výrobcovia ako Xiaomi, Realme či Vivo už predstavili prvé modely s kapacitami nad 7000 mAh, napríklad Xiaomi 16, Realme GT 7 či Vivo S19, ktoré sa stali prvými zástupcami novej generácie smartfónov s extrémne veľkými batériami. Odborníci upozorňujú, že ide o začiatok trendu, ktorý sa postupne rozšíri aj do strednej triedy.

Nová technológia však prináša aj výzvy. Kremík pri nabíjaní mení objem, čo môže ovplyvniť životnosť článkov. Preto sa výrobcovia sústreďujú na vývoj sofistikovaných riadiacich systémov a povrchových úprav, ktoré majú tento problém minimalizovať. Väčšie batérie si navyše vyžadujú prísnejšie certifikácie, najmä pri leteckej preprave, a spočiatku budú drahšie než tradičné lítium‑iónové články.

Prvé zariadenia s kremíkovo‑uhlíkovými batériami by sa podľa dostupných informácií mohli objaviť už v prvej polovici roka 2026, pričom kapacity okolo 12 000 mAh by sa mali dostať do sériovej výroby ako prvé. Na modely s rekordnými 15 000 mAh si zrejme budeme musieť počkať do konca roka 2026 alebo začiatku 2027.

Čítajte viac z kategórie: Zariadenia