Čína práve predstavila prvý stealth bojový dron schopný štartovať z lodí — a s rýchlosťou, ktorá by mohla spôsobiť budíček v celej Pacifickej flotile. Model označovaný ako GJ-11, známy z predchádzajúcich prezentácií ako projekt „Sharp Sword“, sa podľa zverejnených informácií vyvíjal už roky a nová námorná verzia naznačuje, že Peking cieli na plnohodnotné bezpilotné nástupné body na mori. Tému podrobne rozobral portál Interesting Engineering.

Obrovská maximálka

Dron, ktorý vyvíja Hongdu Aviation Industry Group v rámci štátneho konglomerátu AVIC, bol nedávno vystavený počas Dňa víťazstva v Pekingu. Na exponáte si odborníci všimli netypické skladacie pánty na krídlach, čo je úprava, ktorá by mala umožniť jednoduchšie uloženie palubnej verzii napríklad na lietadlových lodiach či výsadkových plavidlách. Už samotné vystavenie v takejto oficiálnej komunite pôsobí ako varovanie: Čína chce demonštrovať, že jej bezpilotné schopnosti nie sú len teoretické, ale operačne pripravené.

GJ-11 má dizajn lietajúceho krídla s plne zliatym trupom, čo znižuje radarový odraz. Je dlhý približne 10 metrov a rozpätie krídel dosahuje asi 14 metrov. Vrchné nasávanie vzduchu nad motorom bráni priamemu zachyteniu lopatiek motora radarom a stealth efekt dopĺňa špeciálna povrchová úprava podobná tej, ktorá sa používa na čínskych pilotovaných stíhačkách. Podľa dostupných údajov ho poháňa turbofan (typ prúdového motora, ktorý poháňa lietadlo vytváraním dvoch prúdov vzduchu) a jeho maximálna rýchlosť sa udáva okolo 1 111 km/h. Nosnosť uvádzaná v zdrojoch dosahuje až 2 000 kg, čo robí z GJ-11 potenciálne ťažký nosič presne navádzaných bômb a senzorov.

AlexChirkin/Wikimedia Commons

Zbraň aj spravodajca v jednom

GJ-11 disponuje dvoma vnútornými zbraňovými priehradkami pre viacero smerovaných bômb, takže dokáže viesť priame údery s nižšou stopou radarového odrazu. Výnimočnou vlastnosťou je jeho schopnosť fungovať ako „verný krídelník“ — autonómny doplnok k pilotovaným strojom, ktorý môže prevziať množstvo úloh bez nutnosti priameho riadenia. V roku 2022 sa podľa správ takýto dron mal letieť spoločne so stíhačkou J-20, čo demonštrovalo interoperabilitu medzi ľudom riadenými a bezpilotnými systémami.

Viacero GJ-11 nasadených v roji by pritom mohlo operovať samostatne: jeden kus by mohol zohrávať úlohu velenia a riadenia, zatiaľ čo ostatné vykonávajú prieskum alebo údery. Dron zároveň dokáže zbierať a v reálnom čase prenášať dáta na pozemné veliteľské centrá a zabezpečiť prevádzku za všetkých poveternostných podmienok. Správa z South China Morning Post (SCMP) uvádza, že bojový dosah by mohol presahovať 1 500 km, čo by pokrývalo strategické morské oblasti vrátane Japonska či Taiwanu a okolitých spojencov USA.

Autonómia, umelá inteligencia a palubné senzory majú znížiť záťaž operátora a umožniť dronu vykonávať komplexnejšie úlohy bez priameho zásahu človeka. Práve táto kombinácia stealth, rýchlosti, nosnosti a autonómnych režimov môže zásadne zmeniť rovnováhu moci pri námorných operáciách, kde doteraz dominovali pilotované lietadlá a lode s posádkami.

Ak sú dohady pravdivé, námorná verzia GJ-11 je už pripravená na nasadenie na lietadlové lode Sichuan a Fujian. To by znamenalo, že Peking už má v rukách nielen koncept, ale aj operačné riešenie, a to v čase, keď napätie v Indo-Pacifiku rastie. Pre štáty v regióne a ich spojencov to znamená nutnosť prehodnotiť nielen protidronové opatrenia, ale aj širšie doktríny leteckej a námornej obrany.

Čítajte viac z kategórie: Novinky