Ako sme ťa informovali aj v samostatnom článku satelit Gaia patriaci Európskej vesmírnej agentúre (ESA) je aktuálne zaneprázdnený zberom údajov na tvorbu najdetailnejšej mapy Mliečnej dráhy.

To, ako upozorňuje portál IFLscience, viedlo k objavu dvoch nových a doposiaľ najbližších čiernych dier. Vedci sa dokonca nazdávajú, že môže ísť o úplne novú triedu týchto astronomických objektov.

Čierne diery v rekordnej blízkosti

Objekty dostali pomenovanie Gaia BH1 a Gaia BH2, pričom sú vzdialené 1560 svetelných rokov a 3800 svetelných rokov. Z kozmického hľadiska a vzhľadom na fakt, že len Mliečna dráha samotná má polomer takmer 53 000 svetelných rokov, môžeme povedať, že tieto čierne diery sa nachádzajú doslova v našom susedstve.

Ako však píše portál Space, relatívne malá vzdialenosť týchto čiernych dier nie je to jediné, čo ich robí výnimočnými. Podľa pozorovaní okolo nich totiž obiehajú hviezdy. Na tom by nebolo zrejme nič zvláštne, ak by neobiehali v takej veľkej vzdialenosti od nich.

Obe pozorované čierne diery sa nachádzajú v binárnom systéme čierna diera – sprievodná hviezda, pričom ich sprievodná hviezda sa nachádza v obrovskej vzdialenosti od nich.

„To, čo odlišuje túto novú triedu čiernych dier od tých, o ktorých sme už vedeli, je široká medzera medzi nimi a ich sprievodnými hviezdami,“ objasňuje hlavný autor štúdie Kareem El-Badry z Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics.

Presnejšie ide podľa vedcov o röntgenovú dvojhviezdu alebo röntgenový binárny systém tvorený relatívne normálnou hviezdou a čiernou dierou. Za normálnych okolností tieto dvojhviezdy produkujú silné röntgenové žiarenie, keď hmota z hviezdy (donor) padá alebo je vysávaná druhým objektom (akretorom – zvyčajne čierna diera alebo neutrónová hviezda), okolo ktorého sa vytvorí akrečny disk.

LOFAR / Pan-STARRS / S. Kumari et al.

Horúca plazma víriaca v akrečnom disku padá do čiernej diery, vďaka čomu sa z jej povrchu uvoľňuje extrémne silné röntgenové žiarenie. Aspoň približne takto nejak to vyzerá pri bežných röntgenových dvojhviezdach.

Sú úplné iné, ako ostatné čierne diery

Novoobjavené objekty sú však úplne iné. Okolo nich nevyžaruje žiadne žiarenie, sú teda úplne tmavé a boli detegované iba prostredníctvom ich gravitačných účinkov na sprievodné hviezdy.

„Tieto čierne diery majú pravdepodobne úplne inú históriu formovania ako röntgenové dvojhviezdy,“ uviedol El-Badry. „Nazdávali sme sa, že aj v systémoch, ktoré sú ďalej od seba môžu existovať čierne diery, ale neboli sme si istí, ako by sa vytvorili. Tento objav znamená, že musíme prispôsobiť naše teórie o vývoji binárnych hviezdnych systémov, pretože zatiaľ nie je jasné, ako sa tieto systémy formujú,“ dodal.

Pozorovania tiež ukázali, že hviezdy musia obiehať okolo „neviditeľných objektov“ (čiernych dier), ktoré sú zhruba 10-krát hmotnejšie ako naše Slnko. Pri tomto objave bola údajne najpodstatnejšia presnosť údajov Gaia, pretože čierne diery boli objavené tak, že došlo iba k minimálnemu zakolísaniu sprievodnej hviezdy, keď obiehala okolo kompaktného telesa.

Autori na tieto pozorovania nadviazali aj pozemskými optickými teleskopmi a tiež röntgenovým observatóriom Chandra (NASA) a rádioteleskopom MeerKAT, čo ukázalo, že čierne diery sú pokojné a nepožierajú aktuálne žiadny materiál. Taktiež bolo potvrdené, že sa skutočne jedná o čierne diery a nie o chybu v údajoch, prípadne o iný astronomický objekt.

Za zmienku jednoznačne stojí i fakt, že sprievodná hviezda čiernej diery s označením Gaia BH2 obehne okolo svojej čiernej diery raz za 1 277 dní takže objekty sú od seba vzdialené približne 714 miliónov kilometrov. Pre porovnanie, prvý objekt identifikovaný ako čierna diera (Cygnus X-1) má sprievodnú hviezdu, ktorá ju obehne raz za 5,6 dňa a jej vzdialenosť od Zeme je zhruba 6 000 svetelných rokov.

Vďaka tomuto objavu sa teda mení poradie čiernych dier nachádzajúcich sa najbližšie k Zemi. Doposiaľ oficiálne najbližšie detegovaná čierna diera  je Gaia BH1 za ňou nasleduje Gaia BH2 a až za nimi sa nachádza doterajší držiteľ rekordu A0620-00.

Čítajte viac z kategórie: Novinky