V tomto texte boli použité materiály TASR.

Situácia okolo Taiwanu sa počas mája poriadne vyostrila. Podľa taiwanského bezpečnostného predstaviteľa, ktorý si želá zostať v anonymite, Čína rozmiestnila dve skupiny lietadlových lodí a desiatky ďalších vojenských aj civilných plavidiel v severných a južných vodách okolo ostrova. Opatrenia sú podľa Tchaj-peja jednoznačne zamerané na stupňovanie vojenského tlaku zo strany Pekingu, ktorý si na Taiwan dlhodobo nárokuje ako na svoje územie.

Obrovské množstvo lodí

Medzi 1. a 27. májom taiwanské ozbrojené sily monitorovali pohyb až 70 čínskych lodí, a to od oblastí pri Žltom mori až po Juhočínske more. Išlo o kombináciu vojenských plavidiel a ďalších štátnych lodí. Cieľom týchto krokov bolo podľa zdroja vytvoriť „komplexný a maximálny tlak“ na ostrovnú krajinu, ktorá si zachováva vlastnú samosprávu, no čelí čoraz tvrdšiemu postoju Číny.

V priemere sa v okolí Taiwanu nachádzalo 50 až 70 čínskych plavidiel, pričom boli zaznamenané aj lety viacerých vojenských lietadiel. Tie mali charakter neustálych nátlakových operácií, ktoré podľa Tchaj-peja majú za cieľ vyčerpať taiwanskú protivzdušnú obranu a preveriť jej reakčný čas.

Zvlášť znepokojujúcim sa stal incident z 19. mája, keď sa v blízkosti Peskadorských ostrovov, ktoré spravuje Taiwan, objavilo ďalších 30 čínskych lodí bez akejkoľvek identifikácie, dokladov alebo prístavnej registrácie. Tieto plavidlá sa pohybovali v oblasti bez predchádzajúceho oznámenia a mohli podľa odborníkov slúžiť na rôzne maskované aktivity vrátane spravodajskej činnosti.

US Navy/ TASR (Úprava redakcie)

Amerika vraj nemá provokovať

Taiwanské ministerstvo obrany zaznamenalo počas mája celkovo 75 čínskych vojenských lietadiel, ktoré sa priblížili k ostrovu, čo predstavuje výrazný nárast oproti predchádzajúcim mesiacom. Tieto aktivity sa odohrávali paralelne s prejavom prezidenta Laj Čching-teho, ktorý 20. mája oslavoval prvý rok vo funkcii prezidenta Taiwanu, ako aj tesne pred začiatkom každoročného bezpečnostného fóra Dialóg Šangri-La v Singapure.

Americký minister obrany Pete Hegseth na fóre povedal, že Čína sa podľa všetkého pripravuje na použitie vojenskej sily s cieľom narušiť rovnováhu síl v Ázii.

Peking, ktorý tento rok na summit neposlal svojho ministra obrany Tung Ťüna, reagoval na slová z Washingtonu ostrým varovaním. Podľa čínskych predstaviteľov by sa „USA nemali zahrávať s ohňom“. Čínske ministerstvo zahraničných vecí zároveň obvinilo Spojené štáty z vyvolávania napätia v regióne a odmietlo akékoľvek obvinenia z agresie.

Od nástupu prezidenta Laja do funkcie Čína už niekoľkokrát usporiadala rozsiahle vojenské cvičenia v okolí ostrova, pričom ich intenzita a frekvencia postupne narastá. Tchaj-pej zatiaľ zachováva opatrný, no odhodlaný tón a apeluje na medzinárodné spoločenstvo, aby sa situácia riešila diplomaticky, skôr než sa prehĺbi do vážnejšieho konfliktu

Čítajte viac z kategórie: Novinky