V posledných rokoch sa fosílie stali predmetom intenzívneho záujmu nielen medzi vedcami, ale aj medzi superbohatými zberateľmi. Kostry dávnych tvorov, ako sú dinosaury, prešli z rúk paleontológov a múzeí do súkromných zbierok, čo vyvolalo kontroverziu a diskusie o vhodnosti a etike takéhoto obchodovania. Na tému upozornil portál TheGuardian.

Kupujú kosti dinosaurov

Ako ďalej najnovšie informuje portál Telegraph, nedávny predaj takmer kompletnej kostry stegosaura s prezývkou „Apex“ za 44,6 milióna dolárov na aukcii v Sotheby’s dobre ilustruje závratné sumy, ktoré sú ochotní zaplatiť súkromní zberatelia za tieto prastaré artefakty. Pre vedcov je však tento trend alarmujúci. Fosílie, ktoré by mohli priniesť kľúčové poznatky o evolúcii a minulosti našej planéty, sú často mimo dosahu, uzamknuté v súkromných zbierkach.

Obchodovanie s fosíliami tiež podporuje nelegálnu činnosť, ako je vykopávanie a pašovanie fosílií, najmä z krajín s prísnymi zákonmi o ochrane prírodného dedičstva. Tento problém je obzvlášť viditeľný v medializovaných prípadoch. Jedným z príkladov je aj Nicolas Cage, ktorý musel v roku 2015 vrátiť lebku tarbosaurusa. Tú ešte v roku 2007 získal od galérie I.M. Chait v Beverly Hills za 276 000 dolárov, ukázalo sa však, že bola pašovaná.

Argument pre kúpu

Zberatelia však často zdôrazňujú, že svojimi investíciami prispievajú k objavovaniu a konzervácii fosílií, ktoré by inak mohli zostať neobjavené. Vysoké ceny na trhu s fosíliami navyše motivujú k dôkladnému zaznamenávaniu a dokumentácii nálezov, čo môže byť prínosom pre vedu, ak sú tieto informácie verejne dostupné.

heimseiten_WebdesignKoeln/Pixabay

Diskusia o tom, či by fosílie mali byť výhradne vo verejných zbierkach alebo či môžu byť aj súkromným vlastníctvom, je komplexná a často polarizujúca. Na jednej strane stoja argumenty o potrebe ochrany týchto cenných zdrojov pre verejnosť a vedu, na druhej strane je právo súkromných zberateľov na vlastníctvo.

S rastúcim dopytom po fosíliách v súkromných zbierkach bude tento problém pravdepodobne pokračovať. Ide teda o smutnú realitu, ktorú vedci a verejnosť musia riešiť, aby zabezpečili, že toto prírodné dedičstvo zostane dostupné aj pre ďaľšie generácie.