Vedci z austrálskeho Doherty Institute prišli s novým dôkazom, že sledovanie evolúcie tzv. supermikróbov – baktérií odolných voči antibiotikám – priamo v tele pacienta môže zásadne zmeniť spôsob, akým pristupujeme k liečbe ťažkých infekcií. V štúdii, ktorá vyšla v máji v prestížnom časopise Nature Communications, odborníci ukazujú, že vďaka sekvenovaniu DNA baktérií počas liečby môžu lekári získať časovo presné informácie o tom, ako sa patogény prispôsobujú liečbe a prispôsobiť tomu aj výber antibiotík. Na tému upozornil portál LiveScience.

Premiérový výskum

Štúdia sa zamerala na baktériu Staphylococcus aureus, ktorú má na koži alebo slizniciach približne 30 % populácie a zvyčajne nespôsobuje žiadne ťažkosti. Problém nastáva, keď sa nekontrolovane rozmnoží a spôsobí infekciu. Vtedy sa z nej môže stať mikrób odolný voči viacerým bežným antibiotikám.

„Naša štúdia je prvá, ktorá ukazuje, že sledovanie evolúcie baktérií v reálnom čase dokáže pomocou genetického sekvenovania odhaliť triky, ktorými sa baktérie snažia prežiť. To dáva lekárom moc byť o krok vpred a nastaviť liečbu presne na konkrétny bakteriálny kmeň,“ vysvetľuje spoluautor štúdie Dr. Stefano Giulieri.

Vedci zhromaždili 60 vzoriek baktérie S. aureus od 11 pacientov, ktorých liečba antibiotikami zlyhávala. Cieľom bolo rozlíšiť, či ide o „perzistentnú“ infekciu – kde sa baktérie u pacienta držia aj po piatich dňoch liečby – alebo o „rekurentnú“ infekciu, keď pacient najskôr zareaguje na lieky, ale neskôr sa infekcia vráti, či už v tej istej alebo mierne pozmenenej forme.

Freepik

Výsledky

Analýza ukázala, že približne tretina baktérií prešla tzv. adaptívnou evolúciou, čo znamená, že sa ich DNA zmenila spôsobom, ktorý im umožňuje odolať konkrétnym liekom. V praxi to znamená, že ak by lekári tieto zmeny poznali skôr, mohli by pacienta preliečiť iným, účinnejším antibiotikom.

Aby tím zistil, či by takéto informácie reálne ovplyvnili rozhodovanie lekárov, vytvoril sériu fiktívnych klinických prípadov na základe skutočných pacientov. Do dotazníka sa zapojilo 25 odborníkov na infekčné choroby z celého sveta. Keď mali k dispozícii evolučné údaje, až 34 % z nich zmenilo svoj pôvodný liečebný plán, zmenili antibiotiká alebo upravili dĺžku liečby.

Potenciál do budúcnosti

Aj keď je štúdia len počiatočným dôkazom konceptu a vzorka pacientov je malá, odborníci tvrdia, že ukazuje sľubnú cestu v boji proti antibiotickej rezistencii. „Tento nástroj môže výrazne ovplyvniť náš proces rozhodovania,“ potvrdila Dr. Quyen Nguyen z University of Pittsburgh, ktorá nebola do výskumu zapojená. „Vítame nové technológie, ktoré nám rýchlo poskytnú presnejšie údaje a zvýšia istotu v našich rozhodnutiach,“ dodala.

Hoci použitie sekvenovania DNA v klinickej praxi zatiaľ brzdia náklady a časová náročnosť, autori štúdie tvrdia, že budúce výskumy by sa mali zamerať na optimalizáciu tejto metódy pre väčšie skupiny pacientov. Ak sa to podarí, môže to v budúcnosti úplne zmeniť prístup k liečbe nebezpečných bakteriálnych infekcií a dať lekárom nástroj, ktorý im umožní konať presnejšie, rýchlejšie a efektívnejšie.

Čítajte viac z kategórie: Novinky