Zvláštny oblak zaznamenali astronómovia vďaka pozorovaniam z observatória ALMA v čilskej púšti Atacama. Na projekte sa významne podieľalo aj observatórium ESO – Európska organizácia pre astronomický výskum na južnej pologuli, informuje Daily Mail.

Na obrázku vyššie vidíš hmlovinu – systém HD101584 – ktorý sa nachádza v súhvezdí Kentaurus. Zelená bodka v strede je jadro bývalej centrálnej hviezdy. Zvyšok tvorí plyn a prach, ktorý vytvára zaujímavé oblúky a prúdy materiálu v okolí. Rovnako ako ľudia, aj hviezdy sa vekom menia, až nakoniec nevyhnutne zaniknú. Červený obor je jedno z posledných štádií života hviezd.

ALMA - observatórium v čílskej púšti sa na výskume významne podieľalo. Screenshot/YouTube

Vzniká po tom, ako sa v jadre hviezdy vyčerpá všetko vodíkové palivo a hviezda začne spaľovať hélium a zároveň sa pri vonkajšom okraji spaľuje zvyšný vodík. Hviezda chladne, zároveň rastie a po istom čase, keď dôjde k výbuchu, sa z červeného obra stane hmlovina. Situácia sa však mení, ak je v jeho blízkosti iná hviezda – v tomto prípade biely trpaslík.

„Hviezdy systém HD101584 je výnimočný preto, že proces jeho zániku bol predčasne dramaticky ukončený, nakoľko menšia hviezda bola nečakane pohltená červeným obrom,“ povedal Hans Olofsson z univerzity vo Švédsku, ktorý viedol štúdiu tohto zaujímavého objektu publikovanú v Astronomy & Astrophysics. Vďaka najnovším pozorovaniam Olofssonov tím predpokladá, že to, čo sa stalo v HD101584, bolo podobné akémusi hviezdnemu boju medzi týmito dvomi hviezdami.

Keď sa hlavná hviezda stala červeným obrom, bola dostatočne veľká, aby svojho „partnera“ s nižšou hmotnosťou pohltila. Biely trpaslík, menšia hviezda z dvojice, sa začal špirálovito približovať k jadru červeného obra, avšak nespôsobil kolíziu, ale predčasný výbuch červeného obra. Obrazec vyvrhnutých plynov podobný presýpacím hodinám je spôsobený odstredivou silou rotujúcich hviezd.

Skúmaný „hviezdny boj“ je dôležitý najmä pre astronómov, ktorí teraz lepšie rozumejú procesom, prebiehajúcim v konečných štádiách života hviezd podobných Slnku. „V súčasnosti dokážeme opísať proces zániku hviezd podobných Slnku, ale nerozumieme, prečo sa to deje práve takýmto spôsobom. HD101584 nám dáva dôležité vodítka, ktoré  pomôžu v procese riešenia tejto záhady,“ informuje Science Daily.

Vďaka detailným snímkam prostredia okolo systému HD101584 vieme pochopiť, čo sa bude diať medzi fázou červeného obra a hviezdnym zvyškom, ktorým sa čoskoro stane,“ vraví spoluautorka štúdie Sofia Ramstedt zo švédskej univerzity v Uppsala. Súčasné teleskopy astronómom umožňujú študovať len plyn tvoriaci hmlovinu, nakoľko dvojica hviezd uprostred je príliš vzdialená, aby ju bolo možné bližšie pozorovať. Novšie teleskopy astronómom umožnia bližší pohľad na „bojujúcu“ dvojicu.

Pošli nám TIP na článok



Vesmír a veda