Jedinečný biely ľadový štít Arktického oceánu, ikonický symbol planéty, môže v nasledujúcich rokoch zažiť historickú premenu. Nová štúdia naznačuje, že zatiaľ čo väčšina predpovedí očakáva prvý deň bez ľadu v Arktíde v období deväť až dvadsať rokov od roku 2023, existuje reálna možnosť, že tento moment nastane skôr a to už v rokoch 2026-2027. Na novú štúdiu upozornil portál StudyFinds.

Arktída bez ľadu

Céline Heuzé z Univerzity v Göteborgu a Alexandra Jahn z Univerzity v Colorade-Boulder viedli výskum, ktorý definuje „bezľadovú“ Arktídu ako stav, keď zostane menej než jeden milión štvorcových kilometrov morského ľadu. Predstavuje to približne štvornásobok rozlohy Spojeného kráľovstva.

„Prvý deň bez ľadu v Arktíde možno neprinesie dramatickú zmenu okamžite,“ uviedla Jahn, odborníčka na atmosférické a oceánske vedy. „Ukáže sa však, že sme zásadne zmenili jeden z definujúcich prvkov prírodného prostredia v Severnom ľadovom oceáne, ktorou je celoročný morský ľad a to v dôsledku emisií skleníkových plynov.“

Rýchlosť topenia ľadu šokuje odborníkov

Odborníci upozorňujú, že Arktída už teraz prechádza zásadnými zmenami. Podľa údajov Národného centra pre údaje o snehu a ľade (NSIDC) dosiahla minimálna rozloha morského ľadu v septembri 2023 hodnotu 4,28 milióna štvorcových kilometrov – jedno z najnižších meraní od začiatku satelitného sledovania v roku 1978. V porovnaní s priemerom rokov 1979-1992 (6,85 milióna km²) ide o dramatický pokles o viac než 12 % za dekádu.

Štúdia sa zamerala na to, kedy by mohol nastať prvý deň bez výrazného ľadu. Nový prístup odlišuje od doterajších predpovedí, ktoré skúmali, kedy by mohla byť Arktída bez ľadu počas celého mesiaca, čo sa zvyčajne očakáva v septembri, keď ľad dosahuje svoje ročné minimum.

„Je dôležité pripraviť sa na tento okamih skôr, ako nastane,“ zdôraznila Heuzé. Vedci analyzovali 366 simulácií z 11 klimatických modelov, ktoré simulovali rôzne scenáre budúcnosti, od optimistických (s nízkymi emisiami) po pesimistické (s vysokými emisiami). V deviatich prípadoch sa ukázalo, že bezľadový deň môže prísť už v horizonte troch až šiestich rokov.

„Prvýkrát, keď Arktída dosiahne stav bez ľadu, bude to udalosť s vysokým symbolickým významom, pretože vizuálne ukáže schopnosť ľudí zmeniť jednu z definujúcich čŕt Arktického oceánu prostredníctvom antropogénnych emisií skleníkových plynov – prechod z bieleho Arktického oceánu na modrý Arktický oceán,“ uvádza sa v štúdii, ktorá je uverejnená v časopise Nature Communication.

Unsplash

Dôvod? Klimatická zmena

V marci 2022 zažila Arktída teploty až o 28 °C vyššie, než je priemer, čo v niektorých oblastiach viedlo k teplotám blízko bodu mrazu. Vedci identifikovali model, podľa ktorého opakované obdobia tepla môžu viesť k masívnemu topeniu ľadu. Ak nasleduje teplá jeseň, teplá zima a jar, ľad sa nedokáže dostatočne obnoviť, čím vzniknú ideálne podmienky na prvý deň bez ľadu už v neskorom lete. Čím viac ľadu zmizne, tým viac slnečného žiarenia sa absorbuje tmavým oceánom, ktorý sa následne viac zahrieva. Cyklus tak môže urýchliť topenie ľadu a ovplyvniť globálne poveternostné vzory a ekosystémy.

Znižovanie emisii

Scenáre s nízkymi emisiami ukázali, že prvý deň bez ľadu by mohol nastať až o 18 rokov neskôr, čo naznačuje, že udržanie globálneho oteplenia pod hranicou 1,5 °C stanovenou Parížskou klimatickou dohodou by mohlo tento okamih oddialiť. „Akékoľvek zníženie emisií pomôže zachovať ľad,“ zdôrazňuje Jahn.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia