Pred ôsmimi rokmi sa na palube Medzinárodnej vesmírnej (ISS) podarilo detegovať neobvyklé častice antihmoty, ktoré vyvolali značné diskusie medzi vedcami. Tieto častice, konkrétne jadrá antihélia, by mohli naznačovať prítomnosť doteraz neznámych fyzikálnych procesov. Na tému upozornil portál LiveScience.

Antihmota vo vesmíre

Antihmota je fascinujúcou časťou fyziky častíc. Všetky elementárne častice majú svoje náprotivky v podobe častíc antihmoty, ktoré nesú opačný elektrický náboj. Pri vzájomnom stretnutí častice s jej náprotivkom dôjde k ich vzájomnej anihilácii.

To je však „menší“ problém pre naše teórie. Podľa akceptovaných modelov totiž pri Veľkom tresku mala byť hmota a antihmota produkovaná v rovnakých množstvách, avšak vesmír je plný hmoty a antihmoty takmer niet.

Pred ôsmimi rokmi však alfa magnetický spektrometer (AMS-02) na palube ISS identifikoval približne 10 antihéliových jadier, ktoré pozostávali z dvoch antiprotónov a jedného alebo dvoch antineutrónov. Ak by sa toto zistenie potvrdilo, znamenalo by to výzvu pre štandardný model časticovej fyziky, ktorý definuje naše chápanie subatomárnych častíc.

Podľa tohto modelu je vznik antihelia-4 (dva antiprotóny a dva antineutróny) mimoriadne zriedkavý a mal by sa vyskytovať v pomere jedna k 10 000 oproti antiheliu-3.

Nová teória „fireball“

Údaje z AMS-02 však naznačujú oveľa vyššiu frekvenciu výskytu antihelia-4, čo presahuje predpovede štandardného modelu. Vedci preto navrhli hypotézu tzv. „fireball“, ktoré predstavujú hypotetické, husté a energetické oblasti plné antičastíc. Tieto „fireball“ oblasti by mohli vzniknúť v dôsledku doposiaľ neznámych javov, napríklad kolízií hustých oblakov plných temnej hmoty.

Teória „fireball“ predpokladá, že tieto objekty, respektíve oblasti po svojom vzniku rýchlo expandujú a uvoľňujú antiprotóny, antineutróny a antihéliové jadrá. Niektoré z týchto častíc môžu nakoniec smerom k Zemi, kde ich môžu prístroj AMS-02.

Aj keď táto hypotéza ponúka možné vysvetlenie, vyžaduje si ďalšie overenie. To by potenciálne mohol priniesť Projekt General AntiParticle Spectrometer (GAPS), ktorý sa chystá na svoj štart nad Antarktídou. Jeho úlohou bude detegovať antihmotu vo vesmíre.