Vedci v hlbinách objavili priesvitných „duchov“. Záhadné tvory vyzerajú ako z inej planéty

Vedci počas expedície v južnom Atlantiku narazili na desiatky záhadných organizmov, ktoré dovtedy neboli vedecky zdokumentované. Za 2 týždne sa tímu podarilo pri pobreží Brazílie potvrdiť až 31 nových druhov.

Ich vzhľad výskumníkov zaujal najviac. Časť tvorov pôsobila ako priesvitní duchovia vznášajúci sa v hlbinách, ďalšie vyzerali skôr ako balóny alebo bytosti zo sci-fi filmov.

Medzi objavmi boli neznáme medúzy, sifonofóry, priesvitné morské červy aj obrovské jednobunkové organizmy viditeľné voľným okom. Niektoré mali takmer neviditeľné telá, iné pripomínali dlhé svetielkujúce stuhy pohybujúce sa v čiernej vode.

Vedci ich dokázali zachytiť priamo v prirodzenom prostredí pomocou robotického plavidla a nových zobrazovacích systémov. Vytvorili detailné 3D modely bez toho, aby museli krehké telá vytiahnuť na palubu a pri odbere ich poškodiť.

Medzinárodný tím na palube výskumnej lode Falkor (too) skúmal tropickú časť južného Atlantiku v medzinárodných vodách pri Brazílii. Expedícia vedená Schmidt Ocean Institute sa zamerala na strednú vrstvu oceánu medzi presvetlenou hladinou a morským dnom.

Schmidt Ocean Institute/Emily Clark /MBARI

Objavili medúzy, červy aj obrovské bunky

Zoznam nových druhov zahŕňa 9 medúz, 7 sifonofór, 7 rebroviek, 4 larválne plášťovce, 2 veľké rizáriá, 1 obojživelníkovca a 1 zástupcu rodu Tomopteris, známeho ako priesvitný morský červ. Podrobný súpis zverejnila aj University of Alaska Fairbanks, ktorej výskumník bol súčasťou expedície.

Niektoré tvory pripomínajú dlhé svetelné stuhy, iné priesvitné balóny alebo vznášajúce sa tiene. Nejde však o náhodné bizarné tvary. Priehľadné telo pomáha organizmom skryť sa pred predátormi aj korisťou v prostredí, kde neprichádza takmer žiadne prirodzené svetlo.

Zaujímavé sú najmä sifonofóry. Na prvý pohľad vyzerajú ako jeden živočích, v skutočnosti však ide o kolóniu množstva špecializovaných jedincov, ktoré spolupracujú ako jeden organizmus. Výskumníci zachytili doteraz neopísaný exemplár v hĺbke približne 350 metrov.

Schmidt Ocean Institute

Vedci pozorovali aj mladého skleneného kalmára v hĺbke 779 metrov a pelagickú chobotnicu, ktorá sa živila sýtočervenou medúzou. Podobne výnimočný záber sa rovnakému inštitútu podaril už v roku 2025. O prvom zaznamenanom živom mláďati kolosálnej kalmáre si môžeš prečítať v tomto článku. Objavil ho robot SuBastian nakrútil pri Južných Sandwichových ostrovoch a objav ukázal, že mnohé veľké oceánske tvory stále poznáme najmä z mŕtvych exemplárov.

Krehké telá už nemusia vytiahnuť na palubu

Najväčším problémom pri výskume hlbokomorských živočíchov je ich krehkosť. Mnohé majú mäkké, rôsolovité telo, ktoré sa pri vytiahnutí z vody poškodí alebo úplne zdeformuje. Vedec potom skúma organizmus, ktorý už nevyzerá ani sa nespráva tak ako v oceáne.

Alex Ingle / Schmidt Ocean Institute

Tím preto na diaľkovo ovládanom robote SuBastian použil niekoľko nových zobrazovacích systémov. Zariadenia DeepPIV a EyeRIS z dielne Monterey Bay Aquarium Research Institute využívajú lasery na vytvorenie detailného 3D modelu živočícha priamo vo vode.

Japonská tieňová kamera zase zaznamenáva jemné obrysy, ktoré laserové skenovanie nemusí zachytiť. Výskumníci zároveň analyzovali genetický materiál priamo na lodi. Kombinácia obrazu a sekvenovania genómu im umožnila potvrdiť nové druhy v priebehu niekoľkých dní, hoci klasické opisovanie môže trvať roky.

Podľa ScienceAlert tím ako prvý na mori vytvoril aj živý 3D obraz bunkových štruktúr jednobunkového organizmu. Použil na to mikroskop Squid vyvinutý na Stanfordovej univerzite.

Schmidt Ocean Institute

Hlbiny majú vplyv aj na klímu

Objav nových druhov nie je iba zbieraním zvláštnych živočíchov do vedeckého katalógu. Organizmy v strednej vrstve oceánu sa podieľajú na prenose uhlíka z povrchu do väčších hĺbok.

Každú noc sa obrovské množstvo rýb, kôrovcov, medúz a ďalších tvorov presúva bližšie k hladine za potravou. Pred svitaním sa vracia do hĺbky a spolu s ním putuje nadol aj uhlík získaný z potravy. Ide o najväčšiu pravidelnú migráciu živočíchov na planéte a dôležitú súčasť oceánskeho uhlíkového cyklu.

Oceány pritom stále skrývajú javy, pri ktorých vedci poznajú iba časť odpovede. V minulosti sme sa venovali aj tajomným pravidelným zvukom zaznamenaným v južnom oceáne. Výskumníci ich spájajú s vráskavcami minke, no veľryby sa pri ich vydávaní doteraz nepodarilo priamo pozorovať, takže záhada stále nebola vyriešená.

Čítajte viac z kategórie: Vesmír a veda