Na Marse pribúda ďalší kúsok skladačky, ktorý mení pohľad na jeho minulosť. Miesto, ktoré dnes pôsobí ako suchý a nehostinný terén, môže skrývať stopy prostredia, kde kedysi prebiehali zložité chemické procesy.

Najnovší objav vedcov pritom naznačuje, že planéta mohla ponúkať viac než len vodu. Na tému upozornil portál Science Alert.

Vedci analyzovali dáta zozbierané roverom Perseverance v oblasti Neretva Vallis, starovekom kanáli, ktorý kedysi privádzal vodu do krátera Jezero Crater. Práve tu objavili nezvyčajne vysoké koncentrácie niklu v horninách.

Takéto množstvá sú na Marse mimoriadne vzácne. Nikel sa síce na planéte vyskytuje, no väčšinou pochádza z meteoritov roztrúsených na povrchu. Tentoraz však vedci zaznamenali jeho prítomnosť priamo v podložných horninách, čo zásadne mení interpretáciu ich vzniku.

Horniny s chemickým podpisom minulosti

Rover skúmal viac než 120 sedimentárnych hornín a niekoľko odkrytých povrchov. V 32 prípadoch našiel koncentrácie niklu až do úrovne 1,1 percenta hmotnosti. Kľúčové však nie je len samotné množstvo, ale aj kombinácia s ďalšími minerálmi.

Horniny obsahovali zlúčeniny železa a síry podobné pyritu, ktorý sa na Zemi často spája s prostredím bohatým na mikrobiálnu aktivitu. Tieto minerály zároveň naznačujú vznik v prostredí s nízkym obsahom kyslíka.

Takéto podmienky sú dôležité. Na Zemi práve nízkokyslíkové prostredie zohralo kľúčovú úlohu pri vzniku a vývoji prvých mikroorganizmov.

NASA / JPL-Caltech

Voda ako kľúčový faktor

Geologické znaky naznačujú, že horniny v oblasti Neretva Vallis formovala voda. Prúdenie vody cez sedimenty mohlo rozpúšťať materiál z meteoritov a následne ho redistribuovať. Práve týmto procesom sa mohol nikel dostať do hornín v takýchto koncentráciách.

Na Zemi je nikel dôležitým prvkom pre mnohé organizmy vrátane mikroorganizmov. Zistené množstvá naznačujú, že by mohol byť dostupný aj pre prípadné formy života na Marse, ak by tam v minulosti existovali.

Organické látky posilňujú hypotézu

Analýza hornín odhalila aj prítomnosť organických zlúčenín, teda molekúl obsahujúcich uhlík. Tie môžu vzniknúť aj bez účasti života, no spolu s vodou a vhodnými chemickými podmienkami tvoria základné stavebné kamene pre vznik života, ako ho poznáme.

Vedci preto hovoria skôr o potenciáli než o dôkaze. Objav neznamená, že na Marse život existoval, ale naznačuje, že podmienky na jeho vznik mohli byť splnené.

Možné prehodnotenie histórie Marsu

Zaujímavé je aj načasovanie. Horniny z oblasti Neretva Vallis môžu byť mladšie než iné časti krátera Jezero. To naznačuje, že vhodné podmienky pre život nemuseli existovať len v najstaršej fáze planéty, ale aj neskôr.

Objav tak rozširuje časové okno, v ktorom mohol byť Mars potenciálne obývateľný. Zároveň naznačuje, že hľadanie stôp života by sa nemalo obmedzovať len na najstaršie horniny.

Výsledky výskumu pridávajú ďalší dôležitý dôkaz do rastúceho množstva indícií, že Mars bol kedysi dynamickým svetom s aktívnou geológiou a vodným cyklom. Otázka, či tam skutočne vznikol život, však zostáva otvorená.