Globálna energetika prechádza jednou z najrýchlejších transformácií vo svojej histórii. Rok 2025 priniesol rekord, ktorý zásadne mení spôsob, akým svet vyrába elektrinu. Do prevádzky pribudlo až 814 gigawattov nových kapacít veterných a solárnych elektrární, čo predstavuje medziročný nárast o 17 percent.

Dáta analytického think tanku Ember zároveň ukazujú, že celkový výkon týchto zdrojov sa globálne priblížil k hranici 4,2 terawattu.

Takéto čísla už nepredstavujú len doplnok k tradičným zdrojom energie. Veterné a solárne elektrárne sa čoraz výraznejšie stávajú základom moderných elektrizačných sústav. Ide o dva najrýchlejšie rastúce zdroje elektriny v dejinách, pričom dominantnú úlohu zohráva najmä fotovoltika.

Tempo výstavby je pritom bezprecedentné. Nové kapacity z roku 2025 dokážu podľa Ember vyprodukovať približne 1 046 terawatthodín elektriny ročne. To je objem, ktorý by mohol nahradiť viac než jednu sedminu globálnej výroby elektriny z plynu. V prepočte ide o takmer dvojnásobok ročného exportu skvapalneného zemného plynu z Katar.

Ekonomický efekt je rovnako výrazný. Vyhnutie sa spaľovaniu plynu vďaka týmto novým zdrojom znamená úsporu približne 138 miliárd dolárov ročne na importe palív. A to ide len o prírastky za jediný rok.

Slnko ťahá celý sektor dopredu

Najväčším motorom tejto transformácie je bezpochyby solárna energia. V roku 2025 pribudlo celosvetovo až 647 gigawattov nových fotovoltických kapacít, čo predstavuje medziročný rast o 11 percent. Celkový výkon solárnych elektrární tak dosiahol približne 2 900 gigawattov.

Zaujímavý je aj pomer medzi jednotlivými technológiami. Na každý 1 gigawatt veterných elektrární pripadli takmer 4 gigawatty solárnych systémov. Fotovoltika sa tak stáva dominantným pilierom rastu obnoviteľných zdrojov.

Tento trend sa už premieta aj do reálneho fungovania energetických sústav. V niektorých regiónoch sveta sa solárna energia počas denných špičiek stáva hlavným zdrojom elektriny.

Unsplash

Vietor zrýchľuje a dobieha náskok

Aj veterná energetika zaznamenala výrazné oživenie. Po slabšom období prišiel v roku 2025 silný návrat, keď nové inštalácie vzrástli o 47 percent. Z 113 gigawattov v roku 2024 sa dostali na 167 gigawattov.

Celkový výkon veterných elektrární tak dosiahol približne 1 300 gigawattov. Hoci stále zaostáva za solárnou energiou, jeho význam v systéme rastie najmä z pohľadu stability.

Veterné elektrárne totiž dokážu vyrábať elektrinu aj v čase, keď slnko nesvieti. V kombinácii s batériovými úložiskami a inteligentnými sieťami sa stávajú kľúčovým prvkom pre pokrytie nočnej spotreby a vyrovnávanie výkyvov.

Práve prepojenie týchto technológií vytvára nový energetický ekosystém. Už nejde len o jednotlivé zdroje, ale o komplexnú infraštruktúru, ktorá dokáže fungovať flexibilne a efektívne bez potreby fosílnych palív.

Energetická bezpečnosť bez geopolitických rizík

Rast obnoviteľných zdrojov má zásadný význam aj z pohľadu bezpečnosti. Nedávne geopolitické napätie opäť ukázalo, aké rizikové je spoliehať sa na dovoz ropy a plynu.

Podľa energetického stratéga Kingsmill Bond ide o kľúčový moment. „Pokračujúca eskalácia na Blízkom východe je jasnou pripomienkou rizík závislosti od dovážanej ropy a plynu. Solárna energia, vietor a batérie dávajú importujúcim krajinám skutočnú cestu k energetickej bezpečnosti, ktorá je lacnejšia, rýchlejšie nasaditeľná a nie je spojená s geopolitickými záväzkami,“ uviedol.

Význam týchto technológií potvrdzujú aj ďalšie čísla. Od začiatku nedávnych konfliktov na Blízkom východe už existujúce veterné a solárne kapacity zabránili výrobe približne 330 terawatthodín elektriny z plynu. To predstavuje úsporu viac než 40 miliárd dolárov na palivách.

Unsplash/Pixabay

Z dlhodobého hľadiska ide o trend, ktorý sa bude len zrýchľovať. Ember upozorňuje, že pri súčasnom tempe výstavby sa veterné a solárne elektrárne menia z doplnkového zdroja na samotný základ energetických systémov.

V Európe už dnes existujú obdobia, keď výroba z vetra a slnka prekonáva produkciu všetkých fosílnych elektrární dohromady. To naznačuje, že globálna energetika vstupuje do novej éry.

Ak sa naplnia plány na trojnásobné zvýšenie kapacít obnoviteľných zdrojov do roku 2030, môže sa solárna a veterná energia stať dominantným zdrojom elektriny vo väčšine krajín sveta. Výsledkom bude nielen zníženie emisií, ale aj výrazné oslabenie rizika energetických kríz spojených s dovozom palív.

Energetická revolúcia tak už nie je otázkou budúcnosti. Prebieha práve teraz a jej tempo prekvapuje aj samotných analytikov

Čítajte viac z kategórie: Ekológia