V tomto texte boli použité materiály TASR.

Rok 2025 sa definitívne zapísal do klimatických štatistík ako jeden z najteplejších v modernej histórii. Podľa najnovších údajov meteorologickej služby Európskej únie Copernicus a americkej organizácie Berkeley Earth išlo o tretí najteplejší rok od začiatku systematických meraní. Zistenia zároveň naznačujú, že ide len o ďalší článok v dlhšom reťazci rekordov, ktoré budú v najbližších rokoch s vysokou pravdepodobnosťou pokračovať.

Priemerná globálna teplota v roku 2025 dosiahla 14,97 stupňa Celzia. To je len o 0,01 stupňa menej ako v roku 2023 a o 0,13 stupňa menej ako v rekordnom roku 2024, ktorý sa stal najteplejším v histórii meraní. Rozdiely medzi jednotlivými rokmi sú minimálne, no trend je z pohľadu klimatológov mimoriadne znepokojujúci. Ešte vážnejšie je zistenie, že priemer globálnych teplôt za posledné tri roky prvýkrát prekročil hranicu 1,5 stupňa Celzia nad predindustriálnou úrovňou.

Hranica 1,5 stupňa prestáva byť symbolická

Práve hodnota 1,5 stupňa Celzia má v klimatickej politike zásadný význam. Parížska klimatická dohoda z roku 2015 zaväzuje signatárske štáty udržať globálne oteplenie výrazne pod hranicou dvoch stupňov a zároveň sa usilovať o obmedzenie nárastu nad 1,5 stupňa v porovnaní s obdobím pred priemyselnou revolúciou. Vedci dlhodobo upozorňujú, že prekročenie tejto hranice výrazne zvyšuje riziko extrémnych prejavov počasia, sucha, záplav či kolapsu citlivých ekosystémov.

Hoci samotné prekročenie priemeru za tri roky ešte neznamená definitívne zlyhanie Parížskej dohody, ide o jasný varovný signál. Ukazuje, ako rýchlo sa globálna klíma mení a ako náročné bude tento trend zvrátiť bez zásadných systémových zmien v energetike, priemysle a doprave.

Extrémy na oboch póloch aj v Európe

Správa Copernicus zároveň poukazuje na výrazné regionálne rozdiely. Antarktída zaznamenala v roku 2025 svoj najteplejší rok v histórii, zatiaľ čo Arktída mala druhý najteplejší rok od začiatku meraní. Otepľovanie pólov je pritom jedným z najviditeľnejších prejavov klimatickej zmeny a má globálne dôsledky, od zvyšovania hladiny oceánov až po narúšanie morských a atmosférických prúdov.

Rekordne vysoké teploty však neboli výsadou len polárnych oblastí. Analýza údajov ukázala extrémy aj v strednej Ázii, v regióne Sahelu a v severnej Európe. Práve sever Európy, ktorý bol v minulosti vnímaný ako klimaticky stabilnejší, čoraz častejšie čelí vlnám horúčav, suchám či extrémnym zrážkam.

Rekordy budú pokračovať, varujú vedci

Odborníci sa zhodujú, že aktuálne výsledky nie sú výkyvom, ale potvrdením dlhodobého trendu. „Teploty stúpajú a nové rekordy sú takmer isté. Či to bude v roku 2026, 2027, alebo 2028, nie je až také dôležité. Smer vývoja je veľmi jasný,“ uviedol riaditeľ programu Copernicus Carlo Buontempo.

Tieto slová presne vystihujú súčasnú situáciu. Otázkou už nie je, či budú padať ďalšie teplotné rekordy, ale ako rýchlo a s akými dôsledkami. Pre Európu aj Slovensko to znamená potrebu rýchlejšej adaptácie na meniace sa klimatické podmienky, investícií do odolnej infraštruktúry a zároveň dôslednejšie znižovanie emisií skleníkových plynov.