V tomto texte boli použité materiály TASR.

Bruselská bezpečnostná rétorika naberá v Európe nový rozmer a do debaty vnáša aj výrazne ostrejšie politické vyhlásenia. Najnovšie ich rozvíril maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý v pondelok na Facebooku tvrdil, že Európska únia sa pripravuje na vojnu s Ruskom a ako cieľový dátum určila rok 2030. Svoje vystúpenie doplnil dramatickou poznámkou: „nad Európou sa zhromažďujú temné mračná“.

Orbán v statuse hovoril o zbrojnom programe, ktorý podľa neho Brusel spustil s cieľom pripraviť Úniu na potenciálny vojenský konflikt. Tento termín zároveň spája so zrýchleným procesom vstupu Ukrajiny do EÚ, ktorý má podľa jeho slov rovnako smerovať k roku 2030.

Kontroverzná interpretácia európskych zmlúv

Súčasťou Orbánovej argumentácie je odkaz na zakladajúcu zmluvu Európskej únie. Tvrdí, že v prípade ozbrojeného útoku na územie členského štátu majú ostatné krajiny povinnosť poskytnúť všetku dostupnú pomoc. „Prijatie Ukrajiny, ktorá je vo vojnovom stave, do EÚ by preto viedlo k okamžitému vstupu do vojny,“ pripomenul maďarský premiér. Takýto výklad je však predmetom zásadných sporov medzi európskymi politikmi aj odborníkmi na medzinárodné právo, keďže rozhodnutia o vojenskej podpore vždy podliehajú individuálnemu súhlasu členských krajín.

Orbán dlhodobo vystupuje proti otvoreniu prístupových rokovaní s Ukrajinou, pričom argumentuje bezpečnostnými aj ekonomickými dôsledkami. V aktuálnom vyhlásení posúva svoju kritiku ešte o krok ďalej a spája ju s vlastnou vnútropolitickou agendou v Maďarsku.

Odkaz smerom k voľbám a budúcnosti Maďarska

Veľmi priamo nadviazal na nadchádzajúce parlamentné voľby v roku 2026, ktoré podľa neho môžu byť poslednými, v ktorých sa dá zmeniť smerovanie krajiny. „V prípade prisťahovalectva sme už zistili, že existujú rozhodnutia, ktoré sa neskôr nedajú korigovať. Keby sme v roku 2015 nepostavili plot (hraničné zábrany), už by tu boli migranti. Ak sa v roku 2026 rozhodneme nesprávne, v ďalších voľbách v roku 2030 to už nedokážeme korigovať.“ Podľa Orbána ide o zásadnú otázku budúcnosti Maďarska, ktorú spája nielen s bezpečnosťou, ale aj s geopolitickým smerovaním krajiny.

„Kto chce mier, ten sa pridá k vládnej strane Fidesz,“ odkázal voličom. Takéto tvrdenia posúvajú tému európskej bezpečnosti do ostrého predvolebného rámca a zároveň zvyšujú napätie medzi Budapešťou a inštitúciami EÚ, ktoré Orbán opakovane obviňuje z presadzovania centralizovaných bezpečnostných a zahraničnopolitických rozhodnutí.