V tomto texte boli použité materiály SITA.

Európska únia sa po mesiacoch vyjednávaní zrejme dohodla na odložení systému emisných povoleniek pre domácnosti (tzv. ETS 2) o jeden rok. Namiesto roku 2027 začne platiť až od roku 2028. Hoci to na prvý pohľad znie ako ústupok voči občanom a štátom s nižšou životnou úrovňou, odborníci varujú, že ide len o zdanie. Odklad podľa nich neznamená zmiernenie dopadov, ale v konečnom dôsledku ešte vyššie ceny energií a palív.

Odloženie nie je ústupok, ale sprísnenie

Systém ETS 2 má rozšíriť obchodovanie s emisnými povolenkami aj na vykurovanie domácností a dopravu. Inými slovami, uhlíková stopa sa premietne priamo do cien tepla, elektriny či benzínu. Hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda upozorňuje, že odklad o rok neznižuje tlak na dekarbonizáciu, len ho koncentruje do kratšieho časového rámca. „Ak má Európa dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050, a teraz má na to namiesto 23 už len 22 rokov, systém sa musí zrýchliť. Kratší čas znamená vyšší tlak, a teda aj vyššie ceny emisných povoleniek,“ vysvetľuje.

Ekonóm preto varuje, že nejde o žiadnu úľavu, ale skôr o sprísnenie pravidiel. Cena povoleniek bude musieť v čase rásť ešte rýchlejšie, aby sa stihol naplniť rovnaký klimatický cieľ. V praxi to môže znamenať, že domácnosti zaplatia viac, hoci s ročným oneskorením.

Odklad nie je riešenie

Minister životného prostredia Tomáš Taraba potvrdil, že Slovensko spolu s ďalšími krajinami V4 hlasovalo proti aktuálnym zmenám. Podľa neho nejde o skutočnú reformu, ale len o priznanie, že systém nefunguje. „Ústupky sú nedostatočné. Tento systém je zlý, namierený proti sociálnemu štandardu ľudí. Nebudeme sa uspokojovať s jeho oddialením, žiadame jeho zrušenie,“ vyhlásil Taraba.

Zmena, ktorú EÚ schválila, sa teda javí skôr ako politický kompromis než ako reálne riešenie energetickej záťaže domácností. V Bruseli sa síce podarilo znížiť plán redukcie emisií do roku 2040 z 90 na 85 percent, no podľa Kovandu ani to neprináša úľavu. Zmysel by mal len výraznejší posun cieľa uhlíkovej neutrality, napríklad na rok 2075, čo by umožnilo postupnejšiu a menej nákladnú dekarbonizáciu.

Európska klimatická politika sa tak ocitá v paradoxnej situácii. Politici hovoria o zmiernení Green Dealu, no ekonomické dopady smerujú opačným smerom. Odloženie systému ETS 2 síce prinesie rok „pokoja“, no následný nárast cien energií môže byť ešte prudší. Ak Brusel nezmení základnú filozofiu klimatickej politiky, domácnosti sa napokon ocitnú pod ešte väčším finančným tlakom, a to aj napriek politickým deklaráciám o sociálnej spravodlivosti.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP