V texte boli použité materiály TASR.

Svet sa môže ocitnúť na prahu novej éry jadrového napätia. Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafael Grossi varoval, že počet krajín disponujúcich jadrovými zbraňami by sa mohol v budúcnosti zvýšiť až na 25. V rozhovore pre taliansky denník La Repubblica zdôraznil, že riziko nukleárneho konfliktu je dnes vyššie než kedykoľvek v minulosti.

Grossi síce dodal, že nechce šíriť paniku, no proces odzbrojenia sa podľa neho prakticky zastavil. Vyspelé krajiny, ktoré už jadrové zbrane majú, ich ďalej vyrábajú a modernizujú. Alarmujúci je aj fakt, že čoraz častejšie sa objavujú diskusie o taktickom použití jadrových zbraní. Podľa šéfa MAAE ide o trend, ktorý zásadne zvyšuje hrozbu pre globálnu bezpečnosť.

Krajiny jadrový arzenál rozširujú, riziko konfliktu stúpa

Ďalším dôvodom na obavy je záujem viacerých štátov získať jadrový arzenál. Grossi konkrétne krajiny nemenoval, no spomenul regióny Ázie, Malej Ázie a Perzského zálivu. Ak by sa skutočne naplnil scenár s dvadsiatimi či dvadsiatimi piatimi jadrovými mocnosťami, svet by sa stal nepredvídateľným a mimoriadne nebezpečným miestom.

str.llnl.gov/nuclearactive

V súčasnosti disponuje jadrovými zbraňami deväť krajín. Päť stálych členov Bezpečnostnej rady OSN – USA, Rusko, Veľká Británia, Francúzsko a Čína – dopĺňajú India, Pakistan, Severná Kórea a Izrael. Podľa údajov Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) a združenia ICAN majú tieto štáty dokopy približne 12-tisíc jadrových hlavíc. Z nich viac než 10 700 vlastnia Rusko a Spojené štáty, čo dokazuje, že dve veľmoci si stále udržiavajú rozhodujúcu časť svetového arzenálu.

Grossiho slová tak poukazujú na nepriaznivý vývoj, ktorý podkopáva desaťročia budovanú snahu o kontrolu jadrových zbraní. Svet síce zažil obdobia postupného odzbrojovania, no dnešná realita smeruje opačným smerom. Výsledkom je rastúca neistota, ktorú môže zastaviť len politická vôľa na medzinárodnej úrovni.