Niekoľko rokov sleduje NASA nezvyčajnú anomáliu v magnetickom poli Zeme. Ide o obrovskú oblasť so zníženou intenzitou magnetického poľa, ktorá sa rozprestiera medzi Južnou Amerikou a juhozápadnou Afrikou. Tento zvláštny a stále sa vyvíjajúci fenomén dostal názov Južnoatlantická anomália (South Atlantic Anomaly, SAA) a dlhodobo vyvoláva záujem aj obavy vedcov, predovšetkým tých z NASA, pretože práve ich satelity a vesmírne sondy sú voči tomuto javu mimoriadne zraniteľné, píše Science Alert.

Od malých výpadkov po nenávratné poškodenia

Znížená sila magnetického poľa v oblasti SAA spôsobuje, že častice zo Slnka, ktoré sú inak odklonené silným geomagnetickým poľom, môžu v tejto „slabej zóne“ preniknúť oveľa ľahšie. Pre život na Zemi to zatiaľ nepredstavuje hrozbu, ale pre zariadenia v nízkej obežnej dráhe je to iný príbeh. Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) a iné družice prelietavajú cez túto anomáliu pravidelne, a práve tam sa dostávajú do kontaktu s vysokoenergetickými protónmi, ktoré môžu spôsobiť poruchy techniky. Týkať sa to môže malých výpadkov až po nenávratné poškodenie dôležitých komponentov.

Aby sa predišlo stratám dát alebo vážnym poruchám, NASA rutinne vypína niektoré systémy satelitov práve počas prechodu touto oblasťou. Aj preto sa výskum SAA stal prioritou. Nejde len o ochranu techniky, ale aj o možnosť podrobne preskúmať fenomén, ktorého podstatu vedci stále úplne nechápu.

anomália magnetizmu vizualizácia mapa
Division of Geomagnetism, DTU Space

Nerovnomerný proces

Ako vysvetlil geofyzik Terry Sabaka z Goddardovho vesmírneho strediska NASA, magnetické pole Zeme nie je výsledkom jedného zdroja, ale „superpozíciou polí z viacerých zdrojov prúdu“. Hlavným zdrojom je obrovské „more“ roztaveného železa v zemskom jadre, ktoré vytvára elektrické prúdy generujúce magnetické pole. Tento proces však neprebieha rovnomerne.

Jedným z faktorov, ktorý narúša stabilitu poľa, je veľké ložisko hustej horniny známe ako Africká nízkošmyková rýchlostná provincia, nachádzajúce sa približne 2900 kilometrov pod africkým kontinentom. Jej prítomnosť spolu s náklonom magnetickej osi prispieva k oslabeniu poľa v regióne SAA.

Geofyzik a matematik Weijia Kuang z NASA poznamenal, že v oblasti SAA dochádza k silnému lokálnemu rastu poľa s obrátenou polaritou, čo má za následok veľmi slabú magnetickú intenzitu v porovnaní s okolitými regiónmi. To znamená, že sa v priestore pod Južným Atlantikom objavuje akýsi „magnetický vír“, ktorý pracuje proti dominantnému dipólovému poľu Zeme.

Anomália po milióny rokov

Zaujímavé je, že výskum ukazuje, že anomália sa nielen pohybuje, ale začína sa deliť na dve samostatné oblasti so slabou intenzitou. Tento jav bol prvýkrát pozorovaný v roku 2020. Nie je však úplne jasné, čo toto rozdelenie znamená pre budúcnosť SAA, ale je isté, že nejde o nový jav. Štúdia z roku 2020 naznačuje, že tento typ magnetickej anomálie sa objavuje už milióny rokov, dokonca možno až 11 miliónov.

To zároveň vyvracia častý mýtus, že SAA je predzvesťou úplného prepólovania magnetického poľa Zeme, ktoré síce nastáva, ale zvyčajne s intervalmi dlhšími než stotisíc rokov. V roku 2024 sa navyše objavili dôkazy, že SAA môže mať vplyv aj na pozorovanie polárnych žiar, ktoré sa za istých okolností môžu objavovať aj mimo tradičných oblastí okolo pólov.

Aj keď vedci majú pred sebou ešte množstvo nezodpovedaných otázok, pokračujúci výskum pomáha postupne skladať mozaiku tohto fascinujúceho javu. „Aj keď sa SAA pohybuje pomaly, mení svoj tvar, a preto je dôležité, aby sme ho neustále sledovali prostredníctvom ďalších misií – práve to nám pomáha vytvárať modely a predpovede,“ uviedol Terry Sabaka.

A tak kým ľudstvo vysiela ďalšie družice a sondy do vesmíru, NASA bude aj naďalej pozorne sledovať tento fenomén nad Atlantickým oceánom, ktorý pripomína, že aj samotná planéta je dynamickým a stále sa meniaci systém.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP