Rusko oficiálne predložilo Indii ambicióznu dvojitú ponuku na nákup dvoch svojich najmodernejších stíhacích lietadiel – piatej generácie Su-57E a vylepšeného Su-35M. Obe lietadlá by mali posilniť indické vzdušné sily (IAF), ktoré čelia citeľnému poklesu bojových letiek. Ruský štátny konglomerát Rostec v spolupráci so spoločnosťou Suchoj zároveň prisľúbil rozsiahly prenos technológií a výrobu Su-57E priamo v Indii. O téme informoval Defence Blog.

Súčasťou dohody by bol prístup k zdrojovým kódom, lokalizácia výroby na úrovni 40–60 % a možnosť integrácie indických technológií – od rakiet Astra, cez protiradiačné zbrane Rudram až po AESA radar Virupaksha.

Ponúkajú veľké výhody

Ruská strana tvrdí, že tento prístup je v súlade s indickými iniciatívami „Make in India“ a „Aatmanirbhar Bharat“, teda snahou o sebestačnosť a rozvoj domácich kapacít. Technologický transfer by navyše mohol podporiť aj vývoj budúceho indického projektu AMCA (Advanced Medium Combat Aircraft), najmä v oblastiach ako sú stealth technológie, avionika či motory.

Rostec zároveň ponúka priamu dodávku 20–30 kusov Su-57E v horizonte troch až štyroch rokov, čím by pokryl urgentné potreby IAF. V dlhšom horizonte by mohlo nasledovať ďalších 70 až 100 lietadiel do začiatku 30. rokov.

Druhou časťou návrhu je Su-35M, stíhačka generácie 4.5, ktorú Rusko prezentuje ako rýchle riešenie pre doplnenie kapacít IAF. Indické vzdušné sily totiž momentálne disponujú len 31 letkami, pričom cieľová kapacita je 42. Výhodou Su-35M je podľa Rostecu 70–80 % zhodnosť s aktuálne používaným Su-30MKI, čo by výrazne uľahčilo údržbu aj výcvik pilotov.

ruská stíhačka Su-35S
Andrei Shmatko/Wikimedia Commons

Potenciál Su-35M pre budúce operácie

Ruská strana tiež pripomenula úspešné nasadenie Su-30MKI počas operácie Sindoor v máji 2025, kde poskytovali vzdušné krytie a vykonali údery raketami BrahMos proti pakistanským základniam. Su-35M by mohol podľa Rostecu výrazne posilniť takéto operácie a dodávky 36 až 40 lietadiel by mohli byť zrealizované už do dvoch až troch rokov.

Obe lietadlá využívajú motor Saturn AL-41F1S (Izdeliye 117S) s vektorovaním ťahu a výkonom 142 kN, ktorý zabezpečuje výnimočnú manévrovateľnosť. Indická strana však údajne prejavila väčší záujem o novší Izdeliye 177S – motor s vyšším pomerom ťahu k hmotnosti, tichšími výfukmi a životnosťou až 6 000 hodín. Tento motor sa síce ešte neskúšal v reálnom lete, no jeho vývoj by mohol zrýchliť práve medzinárodný kontrakt, akým by mohla byť India.

chránený obrázok motoru ruskej stíhačky
Jaydeep Gupta/defence.in - motor Izdeliye 177S

Je to vôbec výhodné pre Indiu?

Hoci ponuka pôsobí veľkoryso, vznášajú sa nad ňou viaceré otázniky. Su-35M je síce lacnejší – cena za kus sa odhaduje na 65 až 80 miliónov dolárov, oproti 120 miliónom za Rafale alebo 100 miliónom za F-35. Avšak práve francúzsky Rafale má v Indii už zavedenú infraštruktúru a osvedčené schopnosti. Navyše sa objavujú pochybnosti o reálnych stealth schopnostiach Su-57E, ako aj o rizikách sankcií zo strany USA na základe zákona CAATSA.

Pripomínajú sa aj problémy s údržbou a náhradnými dielmi pre Su-30MKI v minulosti. Správa Jane’s Defence Weekly z roku 2018 uvádzala, že až 40 % indickej flotily týchto strojov bolo v určitých obdobiach odstavených pre výpadky v dodávkach.

Rusi sa však snažia presvedčiť, že India má kapacitu pre výrazné domáce zapojenie. HAL od roku 2004 vyrobil už vyše 920 motorov AL-31FP a táto skúsenosť by mohla byť základom pre tzv. „Super-30“ modernizáciu súčasných Su-30MKI. Tá by predĺžila ich životnosť až do roku 2055, zlepšila dolet aj nosnosť a umožnila ich efektívne využitie pri misiách ako bola Sindoor.

Indická vláda má teraz pred sebou rozhodnutie, ktoré môže na dlhé roky ovplyvniť rovnováhu síl v ázijsko-pacifickom regióne aj jej vlastnú cestu k technologickej samostatnosti.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP