6Japonsko štartuje novú éru ťažby nerastných surovín a v roku 2026 sa stane provou krajinou na svete, ktorá reálne zaháji ťažbu kovov vzácnych zemín z hlbokomorského dna, informuje Mining Weekly. Prelomový projekt sa zameriava na sedimenty bohaté na vzácne kovy v hĺbke 5 000 až 6 000 metrov pri ostrove Minami-Torišima v Tichom oceáne, v rámci výlučnej ekonomickej zóny Japonska.

Vytiahnu tony bahna

Cieľom je získať strategickú surovinovú nezávislosť a znížiť závislosť od Číny, ktorá dnes ovláda viac než 60% svetovej ťažby a až 92% spracovania vzácnych zemín, kľúčových pre výrobu elektromobilov, veterných turbín, elektroniky či vojenskej techniky.

Projekt vedie japonská vládna agentúra JAMSTEC, pričom loď Chikyu bude od januára 2026 testovať ťažobné zariadenia a získavať bahno zo dna oceánu.

Očakáva sa, že za tri týždne sa vytiahne 35 metrických ton sedimentu, pričom každá tona obsahuje približne dva kilogramy vzácnych zemín, ako sú dysprózium, neodým, gadolínium a terbium, ktoré sa využívajú v medicíne, jadrovej energetike a v segmente vysokovýkonných technológií.

Ak bude test úspešný, systém by mohol denne spracovať až 350 ton bahna, čo by významne prispelo k domácej spotrebe Japonska a posilnilo jeho ekonomickú a technologickú nezávislosť.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa TVC News Nigeria (@tvcnewsng)

Za rozhodnutím Japonska začať s hlbokomorskou ťažkou stojí predovšetkým narastajúce geopolitické napätie. Čína v posledných rokoch opakovane obmedzovala exporty vzácnych zemín ako odpoveď na obchodné spory so Spojenými štátmi a ďalšími krajinami.

Japonsko preto spolupracuje s USA, Austráliou a Indiou na zabezpečení stabilných dodávok týchto strategických surovín. Japonsko zároveň zvyšuje investície aj do recyklácie vzácnych kovov.

Riziká nie sú zanedbateľné

Rozhodnutie Japonska začať s hlbokomorskou ťažbou vyvoláva vážne environmentálne a spoločenské otázky. Vedci a ochranári upozorňujú, že zásahy do hlbokomorských ekosystémov môžu byť nezvratné.

Ťažba ničí jedinečné biotopy, spôsobuje pokles populácií živočíchov a vytvára sedimentové oblaky, ktoré môžu šíriť toxické látky na veľké vzdialenosti. Tie následne ohrozuje morské dno, rovnako ako aj voľne žijúce ryby a morské ekosystémy.

Japonsku pritom nenahrávajú ani ich vlastné štúdie, ktoré potvrdzujú, že už krátke testovacie ťažby viedli k výraznému poklesu počtu rýb a kreviet v okolí ťažby. Ich populácia sa dôsledkom ťažby v priebehu jedného roka znížila až o 43%. Hluk a vibrácie môžu zároveň škodlivo ovplyvniť veľryby, delfíny a ďalšie živočíchy, pričom úplné dôsledky tejto činnosti môžu byť známe až omnoho neskôr.

Viaceré organizácie preto ostro vystupujú proti rozhodnutiu Japonska a upozorňujú, že ťažba v medzinárodných vodách musí prebiehať výlučne za prísnych environmentálnych podmienok.

Viac než 20 krajín a stovky vedcov žiadajú úplný zákaz hlbokomorskej ťažby, pokiaľ nebudú známe všetky riziká a nebude zabezpečená ochrana oceánskych ekosystémov.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP