V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Konflikt medzi Izraelom a Iránom zvyšuje geopolitické napätie a s ním aj neistotu na svetových trhoch s energiami. Hoci sa zatiaľ Hormuzský prieliv, strategická úžina medzi Iránom a Ománom, neuzavrel, už teraz vyvoláva obavy medzi obchodníkmi, prepravcami aj poisťovňami. Prielivom totiž prechádza približne tretina všetkej ropy prepravovanej po mori a pätina svetového objemu skvapalneného zemného plynu (LNG). Ak by došlo k jeho zablokovaniu, cena ropy by sa mohla vyšplhať nad hranicu 100 dolárov za barel.

Trhy už na napätie zareagovali. Po izraelských náletoch na iránsku vojenskú a jadrovú infraštruktúru z 13. júna vzrástli ceny ropy o viac než 10 %. Aj keď je zatiaľ prieliv otvorený, niektoré ropné tankery sa mu vyhýbajú a poisťovacie spoločnosti zvažujú vyššie poistné sadzby. Irán síce potrebuje prieliv pre vývoz surovín do Indie či Číny, no analytici upozorňujú, že konflikt môže prerásť do fázy, kde racionálne ekonomické úvahy prestanú byť rozhodujúce.

Európa je zraniteľná

Zvlášť ohrozená je Európa, ktorá po utlmení dodávok z Ruska čoraz viac závisí od LNG z iných krajín, najmä z Kataru. Ten zdieľa s Iránom najväčšie ložisko plynu na svete, pole South Pars. Ak by sa vývoz z Kataru z akýchkoľvek dôvodov obmedzil, najviac by to zasiahlo Belgicko, Taliansko a Poľsko, keďže až 38 až 45 % ich dovozu LNG pochádza práve z tejto arabskej krajiny.

Hoci má Európska únia momentálne dostatočné zásoby plynu, situácia sa môže rýchlo zmeniť. Teplé počasie zvyšuje dopyt po chladení, a tým aj po elektrine. Cena plynu v Holandsku, ktorá je referenčnou pre EÚ, už dosiahla trojmesačné maximum, 41 eur za megawatthodinu.

Pixabay

Riziko inflácie a hospodárskeho spomalenia

Zvýšené ceny energií sa podľa analytikov môžu rýchlo premietnuť do vyššej inflácie. To by mohlo skomplikovať rozhodovanie centrálnych bánk, ktoré sa v posledných mesiacoch usilujú o zmierňovanie sprísnenej menovej politiky. Inflácia a rast cien vstupov zároveň ohrozujú konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, najmä energeticky náročných odvetví.

Svetová banka už v súvislosti s vývojom na Blízkom východe a pretrvávajúcou obchodnou vojnou medzi USA a Čínou znížila prognózu globálneho rastu na rok 2025. Ten by mal dosiahnuť len 2,3 %, čo je pokles oproti 2,8 % z minulého roka.

Situácia je nestabilná a každé ďalšie vyostrenie konfliktu môže mať okamžité dopady na trhy, zásobovanie energiami a ceny. Napätie v regióne nie je len vojenskou záležitosťou, ale čoraz viac aj globálnym hospodárskym problémom, ktorý ovplyvní bežných spotrebiteľov od Teheránu až po Bratislavu. V hre je nielen energetická bezpečnosť, ale aj hospodárska rovnováha celej Európy.