V nasledujúcom článku boli použité materiály SITA.

Slovenský internet zažíva zmenu, ktorú si začína všímať čoraz viac ľudí. Obsah vytvorený umelou inteligenciou je na vzostupe a jeho prítomnosť v online priestore už nie je výnimočná. Podľa najnovšieho prieskumu pre Inštitút pre verejné otázky (IVO), ktorý s podporou Nadácie ESET uskutočnila agentúra Focus, sa až 57 % slovenskej internetovej populácie stretlo s komunikáciou alebo obsahom, o ktorom mali podozrenie, že ho vytvorila AI. Z toho 21 % uvádza, že sa s takýmto obsahom stretávajú pravidelne, ďalších 36 % si ho všimlo aspoň niekoľkokrát.

Prieskum prebiehal v apríli 2025 na reprezentatívnej vzorke viac ako tisícky respondentov starších ako 18 rokov a jeho výsledky odhaľujú nielen šírenie AI obsahu, ale aj to, ako ho verejnosť vníma. Zaujímavosťou je, že 19 % respondentov tvrdí, že sa s manipulatívnym obsahom ešte nestretli a 24 % priznáva, že nedokážu rozoznať, či išlo o výtvor umelej inteligencie alebo človeka.

Ako najčastejšie miesto výskytu AI obsahu ľudia uvádzajú sociálne siete. Spomedzi tých, ktorí takýto obsah už zachytili, až 77 % hovorí, že práve tam sa s ním stretávajú najviac.

„Ide napríklad o automatizované šírenie informácií a rôzneho klamlivého obsahu alebo dezinformácií, o chatboty a falošné účty, ktoré manipulujú s diskusiami a podobne. Reálna skúsenosť respondentov tak korešponduje so všeobecným presvedčením 78 percent populácie, že na sociálnych sieťach začína dominovať obsah vytvorený umelou inteligenciou,“ vysvetľuje analytik IVO Marián Velšic.

Prieskum ukázal aj výrazné obavy v súvislosti s manipuláciou mediálneho obsahu. Až 44 % respondentov uviedlo, že zaznamenali pokusy o ovplyvňovanie pomocou AI. Najčastejšie išlo o deepfake videá a audionahrávky, automaticky generované texty a falošné správy. Až tretina opýtaných si tento fenomén všimla v politike, kde AI pomáhala pri šírení názorovo zafarbeného obsahu, cielenej propagande alebo ovplyvňovaní verejnej mienky pred voľbami.

YouTube / Vimeo

Podľa odborníka Juraja Jánošíka zo spoločnosti ESET je problém v tom, že „schopnosti generatívnych modelov umelej inteligencie sa zlepšujú nevídaným tempom. Každá firma vyvíjajúca umelú inteligenciu sa snaží zaujať verejnosť a potenciálnych investorov novými modelmi, ktoré sú schopné generovať čoraz uveriteľnejší obsah. Výsledkom je, že aj bežní ľudia majú prístup k nástrojom schopným generovania obsahu len ťažko odlíšiteľného od toho skutočného“ a dodáva, že „na toto obdobie by sme sa mali pripraviť tak z hľadiska technológií, ako aj regulácie“.

V komerčnej sfére má skúsenosť s obsahom ovplyvneným AI polovica respondentov, najmä pri cielenej reklame a marketingových kampaniach. Ďalších 34 % sa s manipulatívnym obsahom stretlo v oblasti recenzií a odporúčaní, kde AI tvorí falošné komentáre či hodnotenia produktov.

Rozpoznávanie AI obsahu sa líši aj medzi pohlaviami

Z pohľadu sociodemografie sa skúsenosti s obsahom generovaným AI líšia. Zatiaľ čo 63 % mužov uvádza takúto skúsenosť, u žien je to o niečo menej, 51 %. Najčastejšie sa s ním stretáva mladá generácia vo veku 18 až 24 rokov, kde sa skúsenosť týka až 74 % z nich, naopak, u seniorov nad 65 rokov je to len 41 %. Výrazné rozdiely sú aj v súvislosti s dosiahnutým vzdelaním. Vysokoškolsky vzdelaní ľudia majú skúsenosť v 69 % prípadov, no pri základnom vzdelaní je to len 45 %.

Najväčšiu mieru kontaktu s AI obsahom majú študenti, tvrdí to až 80 % z nich. Vysoké percentá však uvádzajú aj manažéri, tvoriví profesionáli a podnikatelia. Podľa Velšica práve sociálno-demografická analýza ukazuje, že „obsah vytvorený umelou inteligenciou predstavuje veľkú hrozbu pre schopnosť rozpoznať pravdu a manipuláciu najmä pre seniorov a ľudí s nižším vzdelaním“.

„Spomedzi dôchodcov nevie rozoznať čo vytvoril človek a čo umelá inteligencia 41 % a spomedzi ľudí so základným vzdelaním až 43 % respondentov,“ doplnil.

Téma AI a jej vplyvu na informovanosť spoločnosti tak rezonuje nielen medzi odborníkmi, ale čoraz viac aj medzi bežnými používateľmi internetu.