V nasledujcom článku boli použité materiály SITA.

Skúsenosť s kyberútokmi má takmer 7 z 10 tínedžerov. Vyplýva to z najnovšieho globálneho prieskumu spoločnosti Microsoft o online bezpečnosti, ktorý mapoval správanie tínedžerov na internete vo viacerých krajinách vrátane Slovenska. Štúdia odhaľuje znepokojivé trendy – nárast grafického násilia, šírenie extrémistického obsahu a predovšetkým zneužitie umelej inteligencie, ktoré mladí ľudia považujú za jednu z najväčších hrozieb súčasnosti.

Najviac sa tínedžeri obávajú zneužitia umelej inteligencie na vytváranie scamu, deepfake videí a sexuálneho či iného zneužívania. Táto obava je silná najmä medzi mladými dospelými vo veku 18 až 24 rokov, ktorí AI nástroje zároveň využívajú najintenzívnejšie, napríklad pri jazykových prekladoch alebo tvorbe obsahu.

Technológie, ktoré mali uľahčiť komunikáciu a rozšíriť možnosti mladých používateľov internetu, tak zároveň prinášajú nové typy rizík. Medzi ne patrí najmä krádež identity, šírenie dezinformácií a vizuálny podvod pomocou upravených fotografií alebo videí generovaných umelou inteligenciou.

Nenávistné prejavy a sexuálne hrozby rastú

Podľa výsledkov výskumu zažilo až 69 % tínedžerov aspoň jeden kybernetický útok za posledných 12 mesiacov. Najčastejšie sa stretli s nenávistnými prejavmi (36 %), grafickým násilím (28 %) a extrémistickým obsahom (11 %). Závažným problémom ostáva aj sexuálne obťažovanie, ktorému minulý rok čelilo až 23 % tínedžeriek. Dievčatá sú vo všeobecnosti zraniteľnejšie voči hrozbám sexuálneho charakteru, zatiaľ čo rozdiely medzi pohlaviami sú pri iných typoch obsahu zanedbateľné.

Tínedžeri sa zvyčajne bránia blokovaním útočníkov, rušením účtov, prípadne o probléme hovoria s blízkymi. Napriek tomu až takmer polovica postihnutých prípad vôbec nenahlási, pretože verí, že sa tým nič nezmení. Ďalších 23 % sa domnieva, že útočník by aj tak nebol potrestaný.

Freepik

Rodičia váhajú, školy zaostávajú

Aj keď sa rodičia cítia byť informovanejší, len 41 % z nich je pripravených hovoriť so svojimi deťmi o kybernetických hrozbách, hoci 63 % priznáva, že ich deti sú v online priestore vystavené rizikám. Táto pasivita a komunikačná bariéra zvyšuje zraniteľnosť mladých používateľov internetu, ktorí sa tak neraz musia spoliehať sami na seba.

Prieskum zároveň ukazuje, že mladí ľudia často nevedia rozpoznať manipuláciu alebo klamlivý obsah. Zvlášť problematické sú deepfake technológie, ktoré môžu vytvárať realisticky pôsobiace, ale úplne falošné videozáznamy.

Zistenia z prieskumu poukazujú na naliehavú potrebu vzdelávania o online bezpečnosti. Mladí, rodičia aj učitelia by mali byť lepšie pripravení na nové digitálne hrozby. Odborníci zároveň apelujú na školské systémy, aby zlepšili mediálnu a digitálnu gramotnosť.