V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Európska únia a Japonsko pokračujú v posilňovaní svojich vzťahov v digitálnom priestore. V pondelok sa v Tokiu uskutočnilo v poradí tretie zasadnutie Rady digitálneho partnerstva, ktoré potvrdilo ambiciózne zámery oboch strán smerujúce k technologickej suverenite, bezpečnosti a spoločnému výskumu v oblasti kľúčových digitálnych technológií.

Rokovania viedli výkonná podpredsedníčka Európskej komisie pre technickú suverenitu, bezpečnosť a demokraciu Henna Virkkunenová a japonský minister pre digitálnu transformáciu Masaaki Taira. Obe strany sa zhodli, že vzhľadom na rastúcu geopolitickú neistotu je posilňovanie digitálneho partnerstva nevyhnutné nielen z ekonomických, ale aj bezpečnostných dôvodov.

Kľúčové oblasti spolupráce

Cieľom spolupráce je zvýšiť konkurencieschopnosť a zároveň presadzovať hodnotový prístup ku globálnemu digitálnemu riadeniu. V praxi to znamená dôraz na transparentnosť, ochranu údajov a dôveryhodnosť technológií, ktoré majú byť nielen výkonné, ale aj eticky spravované.

V Tokiu sa obe strany dohodli na prehĺbení spolupráce v oblasti základných digitálnych technológií, ako sú umelá inteligencia, siete piatej a šiestej generácie (5G/6G), polovodiče, vysokovýkonná výpočtová technika a kvantové technológie. Medzi konkrétnymi iniciatívami vyniká spoločný projekt 6G Mirai-Harmony, ktorého cieľom je vývoj AI-poháňaných sietí budúcnosti zameraných na používateľské skúsenosti.

Unsplash

Významným krokom je aj spustenie spoločnej výzvy na výskumné projekty v oblasti kvantového výpočtu s praktickými aplikáciami v biomedicíne, materiálovej vede či modelovaní klímy. Tieto oblasti patria k najperspektívnejším smerom súčasnej digitálnej vedy a techniky.

Dôraz na infraštruktúru a konektivitu

EÚ a Japonsko sa zaviazali posilniť spoluprácu aj v oblasti digitálnej infraštruktúry – konkrétne v správe údajov, zabezpečení online platforiem, vývoji digitálnych identít a kybernetickej bezpečnosti. Osobitnú pozornosť venovali podmorským káblom, ktoré sú chrbticou globálneho internetového prepojenia.

Obe strany zdôraznili potrebu bezpečnej, odolnej a ekologicky udržateľnej globálnej konektivity. V tomto kontexte uznali aj strategický význam rozvoja arktickej konektivity, ktorá by mohla zabezpečiť alternatívne dátové toky medzi Európou a Áziou.

Tretie zasadnutie Rady pre digitálne partnerstvo tak potvrdilo odhodlanie EÚ a Japonska vytvárať spoločné riešenia a výskumné platformy v digitálnej oblasti. Obe strany si uvedomujú, že len silné a spolupracujúce demokratické krajiny môžu efektívne čeliť technologickým výzvam a dominancii autoritárskych modelov riadenia digitálneho priestoru.