Vedcom z Oregonskej univerzity sa podarilo identifikovať prírodnú molekulu, ktorú produkuje kvasinka rodu Malassezia – bežný, ale prehliadaný mikroskopický obyvateľ ľudskej pokožky. Táto molekula dokáže účinne zneškodniť baktériu Staphylococcus aureus, známu svojou odolnosťou voči bežným antibiotikám, upozorňuje Phys.org.

Prekvapivý spôsob ničenia baktérií

Väčšina výskumov mikrobiómu sa sústredí na črevá, kde spolunažívajú stovky druhov baktérií a húb. Naša pokožka však ponúka iný, no rovnako komplexný ekosystém. Zaujímavé je, že takmer celé mykologické osídlenie kože tvorí len jeden rod – Malassezia. Táto kvasinka žije výhradne na pokožke cicavcov a je úplne závislá od lipidov, ktoré pokožka prirodzene vylučuje. Bez nich nedokáže syntetizovať ani základné mastné kyseliny, ktoré potrebuje na prežitie.

Výskum vedený Caitlin Kowalski ukázal, že niektoré druhy Malassezia, konkrétne M. sympodialis, dokážu tieto tuky metabolizovať a vytvárať tzv. hydroxy-mastné kyseliny. Tie majú silné antibakteriálne vlastnosti – najmä proti Staphylococcus aureus, ktorá bežne žije v nose a na koži bez problémov, ale pri poraneniach môže vyvolať nebezpečné infekcie.

Tieto špeciálne mastné kyseliny fungujú podobne ako detergent: rozpúšťajú bunkovú membránu baktérie, narúšajú jej integritu a spôsobujú únik bunkového obsahu. Laboratórne pokusy ukázali, že takýto zásah vedie k úplnému zničeniu baktérie už za 15 minút.

Môže škodiť a zároveň pomáhať

Zaujímavé je, že účinok týchto molekúl sa prejavuje len v kyslom prostredí – teda pri pH typickom pre zdravú pokožku, no nie v klasických laboratórnych podmienkach. To môže vysvetľovať, prečo doteraz zostali tieto látky bez povšimnutia.

Vizualizácia baktérií a DNA.
Freepik

Ako to však býva, baktérie sa prispôsobujú. Po opakovanej expozícii týmto antifungálnym zlúčeninám si S. aureus vyvinula mutáciu v géne Rel, ktorý aktivuje stresové odpovede. Táto zmena znižuje citlivosť na antimikrobiálne látky – podobne ako pri klasických antibiotikách.

Tieto zistenia pripomínajú, že aj mikroorganizmy medzi sebou bojujú a evolučne sa prispôsobujú. Použitie „dobrých mikróbov“ ako liečby (tzv. mikrobiálna terapia) môže mať nezamýšľané dôsledky, ak sa nezohľadní možnosť vzniku rezistencie.

Aj keď Malassezia môže spôsobovať lupiny či ekzémy, jej prínos k rovnováhe kožného mikrobiómu a možný význam v boji proti superodolným baktériám by sa nemal podceňovať. Objav tímu Caitlin Kowalskej je silným dôkazom, že budúcnosť antibiotík sa možno nenachádza v syntetických laboratóriách, ale priamo na našej koži.

Zachraňujú milióny

Antibiotiká sú jedným z najdôležitejších vynálezov ľudstva, pričom k nim neustále pribúdajú ďalšie užitočné látky. Lariocidín, o ktorom sme informovali nedávno, patrí medzi tzv. lasso peptidy – teda štrukturálne jedinečné molekuly, ktoré sa viažu na syntetický aparát baktérií úplne novým spôsobom. Zatiaľ čo väčšina antibiotík pôsobí inhibíciou bunkových stien alebo DNA replikácie, lariocidín zasahuje priamo do procesu syntézy proteínov, čo baktériám znemožňuje prežiť.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP