V nasledujúcom článku boli použité materiály SITA.

Snehové zrážky v pohorí Hindúkuš – Himaláje, ktoré tvoria jednu z najdôležitejších zásobární sladkej vody na svete, dosiahli najnižšie hodnoty za posledných 23 rokov. Podľa vedcov z Medzinárodného centra pre integrovaný rozvoj hôr (ICIMOD) ide o tretí rok za sebou, keď sa v regióne pozoruje výrazný pokles sezónneho snehu, čo predstavuje vážne riziko pre vodnú bezpečnosť približne dvoch miliárd ľudí, ktorí sú na snehu a ľade závislí.

Výskumníci vo svojej správe Snow Update Report upozorňujú, že trvanie snehu – teda čas, počas ktorého zostáva sneh na zemi – sa znížilo o 23,6 % oproti normálu. Ide o najnižšiu úroveň za posledné viac ako dve desaťročia. Sneh, ktorý sa v teplejších mesiacoch topí a zásobuje rieky, sa stáva čoraz menej spoľahlivým zdrojom vody.

Oblasť Hindúkuš – Himaláje, rozprestierajúca sa od Afganistanu cez Nepál, Tibet, Indiu až po Mjanmarsko, je po Arktíde a Antarktíde tretím najväčším úložiskom snehu a ľadu na svete. Pokles jeho objemu tak neohrozuje len prírodu, ale predovšetkým ľudí, poľnohospodárstvo a ekonomiky niekoľkých krajín južnej a juhovýchodnej Ázie.

Riziko sucha a väčší tlak na podzemné vody

Menej snehu znamená nižší objem vody v riekach, ktoré sú životne dôležité pre regióny od Indogangskej nížiny až po deltu Mekongu. Výskum varuje pred potenciálne nižšími prietokmi riek, čo môže viesť k zvýšenej závislosti na podzemnej vode, a tým pádom aj k jej rýchlejšiemu vyčerpaniu.

Okrem toho štúdia poukazuje na narastajúce riziko sucha, ktoré môže mať zničujúce následky pre poľnohospodárstvo – najmä v krajinách, ktoré už čelili v minulosti nedostatku vody. Niekoľko vlád v regióne preto už vydalo oficiálne varovania pred hroziacimi suchami a znižovaním úrod v nadchádzajúcej sezóne.

Midjourney

Himaláje ako klimatické ohnisko

Podľa Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) je Ázia najviac postihnutým regiónom sveta, pokiaľ ide o prírodné katastrofy súvisiace s klímou. Vplyv zmeny klímy sa v Himalájach prejavuje rýchlejšie ako v iných horských oblastiach – ľadovce ustupujú, sneženie klesá a extrémne výkyvy počasia sú častejšie.

Tento negatívny vývoj má dopady nielen na dodávky vody, ale aj na elektrickú energiu (ktorá je často vyrábaná vo vodných elektrárňach), úrodu a celkovú stabilitu regiónu. V kombinácii s rastúcou populáciou a industrializáciou sa zníženie objemu snehu a topiaceho sa ľadu stáva strategickým problémom globálneho významu.