Dlhodobé nadmerné pitie alkoholu nespôsobuje len poškodenie pečene – nová štúdia vedcov z Univerzity v São Paule ukazuje, že výrazne ovplyvňuje aj náš mozog. Výskum, publikovaný v odbornom časopise Neurology, poukazuje na priame spojenie medzi pravidelným užívaním alkoholu a zmenami v mozgu, ktoré sú spojené s poklesom kognitívnych schopností a skrátením života.

Vedci analyzovali takmer 1 800 mozgov z pitiev a tieto údaje skombinovali s informáciami z britskej databázy UK Biobank, vďaka čomu mohli presne porovnať životný štýl a konzumáciu alkoholu so zdravotným stavom mozgu po smrti. Jedinci boli rozdelení do štyroch skupín – celoživotní abstinenti, mierni konzumenti, bývalí ťažkí pijani a ťažkí pijani, ktorí pokračovali v pití až do smrti. Na tému poukázal portál BGR.

Z výsledkov vyplýva, že nadmerné pitie má jasné spojenie s vážnym poškodením mozgových ciev, konkrétne s hyalínovou arteriolosklerózou – stavom, pri ktorom sa drobné cievy v mozgu stávajú tuhými a zúženými, čo obmedzuje prietok krvi. Tento vaskulárny problém je známy svojím negatívnym vplyvom na pamäť a myslenie, čo len posilňuje závery výskumu o súvislosti medzi alkoholom a mentálnym úpadkom.

Poškodenie nezmizne ani po abstinencii

Znepokojujúce je, že ani zastavenie pitia pred smrťou nezaručuje, že sa mozog zotaví. Bývalí ťažkí konzumenti alkoholu vykazovali vyššiu prítomnosť tzv. tau spleti – proteínov spájaných s Alzheimerovou chorobou a inými formami demencie. Tieto osoby mali zároveň menšie mozgy v pomere k telu a dosahovali horšie výsledky v kognitívnych testoch.

Podľa vedcov poškodenie mozgu spôsobené alkoholom pretrváva dlhodobo a môže sa začať formovať ešte pred tým, než sa objavia prvé príznaky. Alkohol tak neútočí len na pečeň, ale ticho ničí aj centrálny nervový systém.

Pixabay

O 13 rokov kratší život

Snáď najvážnejším údajom z celej štúdie je, že ťažkí pijani žili v priemere o 13 rokov kratšie ako ľudia, ktorí nikdy nepili. Hoci výskum nepreukazuje priamu príčinnú súvislosť, dáta jasne naznačujú, že existuje dôvod na prehodnotenie všeobecne rozšírených predstáv o „neškodnom“ pití.

Vedci síce priznávajú určité obmedzenia štúdie, napríklad to, že nebolo možné presne určiť, ako dlho subjekty pili, no aj tak ide o ďalší dielik do skladačky čoraz jasnejšieho obrazu – alkohol nielenže poškodzuje orgány, ale môže byť vážnou hrozbou aj pre náš mozog a celkovú dĺžku života.