Mikroplasty a nanočastice plastov predstavujú vážny zdravotný, aj environmentálny problém. Na obrovský výskyt drobných fragmentov plastov dlhodobo upozorňujú vedci, pretože sú všadeprítomné nielen v našom okolí, ale aj v organizme, pretože ich nevedome konzumujeme. Vedci odhalili, prečo plasty uvoľňujú nebezpečné nanočastice. Na tému upozornil portál Phys.org.

Všadeprítomné fragmenty

Každý kúsok plastu, ktorý denne používame, môže byť zdrojom mikroskopických čiastočiek, ktoré sa dostanú všade. Fragmenty mikroplastov našli už aj v snehu na Antarktíde, v atmosfére, vo vode, v jedlách, ktoré konzumujeme, až po ľudskú krv.

Nová štúdia publikovaná v Nature Communications prvýkrát detailne opisuje molekulárny proces, ktorý za týmto fragmentovaním stojí. Výskumníci skúmali štruktúru plastov pod mikroskopom a zistili, že väčšina plastov, konkrétne 75 – 80 % tých, ktoré denne používame, patria medzi takzvané semikryštalické polyméry.

Tie majú veľmi špecifickú štruktúru, ktorá kombinuje pevné a mäkké vrstvy. Pevné vrstvy sú tvorené dokonale usporiadanými molekulami v kryštalickej forme, zatiaľ čo mäkké vrstvy sú amorfné a bez vnútornej štruktúry. Tieto vrstvy sú dôvodom, prečo sú plasty pevné, zároveň ľahké a flexibilné. Avšak práve táto ich vlastnosť sa ukazuje ako Achillova päta plastov.

Freepik

„Od 50. rokov vieme, že mäkká hmota drží pohromade tuhú. Čo teraz ukazujeme, je, aké ľahko sa tieto mäkké spojenia lámu aj v pokojnom prostredí, napríklad na skládke. Keď vrstva zlyhá, tuhé segmenty nemajú kam a rozptyľujú sa do prostredia,“ uviedol Sanat Kumar v rozhovore pre Phys.org.

Vedci zistili, že proces vzniku nanoplastov začína práve v mäkkých vrstvách, ktoré sa časom degradujú a pritom nepotrebujú ani mechanické poškodenie. Keď sa narušia, umožnia uvoľnenie pevných kryštalických častí, ktoré sa menia na mikro a nanoplasty, ktoré dokážu prežiť v prírode stovky rokov a zároveň sa dostávajú aj do našich organizmov. Keď sa tieto drobné plastové častice dostanú do tela, môžu preniknúť bunkami až do jadra, kde môžu narušiť DNA.

Iba 2 % sa recyklujú

„Nanočastice a mikroplasty, ktoré majú rozmery a tvary podobné azbestu, zvyšujú riziko vzniku rakoviny, srdcových ochorení/mŕtvice a ďalších chorôb,“ vysvetlil.

Riešenie problému môže spočívať v samotnom dizajne plastov. Ak by sa podarilo vyvinúť odolnejšie mäkké vrstvy, znížil by sa počet fragmentov, ktoré sa uvoľňujú do prostredia. „Je jasné, že musíme sústrediť pozornosť na túto časť, ak chceme znížiť množstvo mikro- a nanoplastov vznikajúcich pri bežnej degradácii polymérov,“ zdôrazňuje Kumar.

Kumar poukázal aj na to, že hoci máme veľa plastových výrobkov, iba 2 % plastov sa recykluje, pretože je to nákladný proces. „Avšak, ak plast jednoducho vyhodíte do prostredia, vznikajú mikro a nano-plasty, ktoré môžu spôsobovať zdravotné problémy. Ak sa musíte rozhodnúť medzi zdravotnými problémami, ktoré by mohli vzniknúť z nanoplastov a nákladmi na recykláciu, potom sa možno ukáže, že recyklácia je v skutočnosti lacnejšia,“ uzavrel.

Používanie plastov sa v dnešnej dobe prakticky vyhnúť úplne nedá. Drobné fragmenty plastov sa nachádzajú aj v našich jedlách alebo vo vode. Vedci však prišli na to, ako aspoň môžeme znížiť výskyt mikroplastov vo vode.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia