V nasledujúcom článku boli použité materiály SITA.

V roku 2023 bolo v Európe uvedených do prevádzky 16 400 megawattov (MW) nových veterných elektrární, pričom až 84 % z nich sa nachádza na pevnine. Napriek tomuto rastu Európska únia potrebuje zdvojnásobiť tempo výstavby, aby splnila svoje energetické a klimatické ciele do roku 2030. Hlavnou prekážkou rozvoja veternej energie sú komplikované povoľovacie procesy, ktoré brzdia výstavbu aj na Slovensku.

Podľa údajov WindEurope bolo najviac nových veterných kapacít inštalovaných v Nemecku (4 000 MW), vo Veľkej Británii (1 900 MW) a vo Francúzsku (1 700 MW). Aj keď je rast v sektore veternej energie významný, aktuálny prírastok predstavuje iba polovicu toho, čo by Európska únia potrebovala na dosiahnutie energetickej bezpečnosti do roku 2030.

„Tento nárast potvrdzuje, že veterná energia má v Európe dôležité miesto, a to nielen z environmentálneho, ale aj ekonomického hľadiska. Pre Slovensko, ktoré má stále len 4 MW inštalovanej veternej energie a v roku 2023 nezaznamenalo žiadny nárast, je to varovný signál,“ upozorňuje Ján Lacko, člen Výkonného výboru Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI).

Slovensku hrozí žaloba kvôli pomalému povoľovaniu

Nie len na Slovensku, ale aj v ďalších európskych krajinách brzdia rozvoj veterných elektrární dlhé povoľovacie procesy. V prípade Slovenska je situácia kritická, pretože Európska komisia zvažuje podanie žaloby za nezjednodušenie týchto postupov.

Veterná energia, spolu s inými obnoviteľnými zdrojmi, je kľúčová pre rastúcu spotrebu elektriny. Očakáva sa, že európsky chemický priemysel zvýši svoju spotrebu elektriny zo 195 TWh v roku 2030 na 290 TWh v roku 2040. Podobne sa v prípade výroby cementu predpokladá viac ako 100-percentný nárast spotreby elektrickej energie.

Freepik

Slovensko čelí riziku nedostatku elektriny

Podľa SAPI Slovensko musí rozhodnúť, akými zdrojmi pokryje rastúcu spotrebu elektriny. „Ak sa budeme sústrediť len na otázku dodávok plynu alebo výstavbu nového jadrového bloku, ktorý by mohol byť dokončený najskôr po roku 2040, riskujeme, že nám opäť ujde vlak. Už po roku 2030 budeme reálne čeliť nedostatku elektriny z domácej výroby,“ varuje Lacko.

Okrem toho môže nedostatok zelenej energie oslabiť konkurencieschopnosť Slovenska. Zahraniční investori už dnes považujú dostupnosť obnoviteľných zdrojov za kľúčový faktor pri výbere lokalít pre nové priemyselné podniky.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP