Najväčšia jadrová katastrofa zmenila okolie Černobyľu na nebezpečnú rádioaktívnu oblasť. Mesto Pripjať stále predstavuje riziká, avšak v regióne i naďalej žije množstvo zvierať a rastlín. V Černobyľskej vylúčenej zóne (ČEZ), kde sú dávky radiácie pre väčšinu živých organizmov extrémne nebezpečné, vedci objavili mikroskopické červy, ktoré žijú bez známok poškodenia DNA. O výskume informoval portál ScienceAlert.

Žiadne stopy po radiácií

Červy druhu Oscheius tipulae, ktoré boli zozbierané z rôznych miest v ČEZ, prekvapili výskumníkov svojou genetikou. Ich genómy nevykazujú žiadne stopy mutácií po radiácií, ktoré by sa za normálnych okolností očakávali, že búdu mať.

Výskum bol publikovaný v Proceedings of the National Academy of Sciences. Otvára nové otázky o tom, ako niektoré druhy dokážu prežiť v prostredí, v ktorom by iné prežiť nedokázali. Vedci dúfajú, že pochopenie mechanizmov opravy DNA môže priniesť dôležité poznatky pre medicínu, najmä v oblasti prevencie rakoviny.

Černobyľská zóna sa stala aj napriek vysokej radiácii prírodným útočiskom pre divokú faunu. Vedci však stále nevedia presne určiť, aký dopad má rádioaktívne prostredie na miestne druhy živočíchov. Výskum tiež nenasvedčuje k tomu, že by oblasť bola bezpečná. Rádioaktívne materiály, ktoré boli vypustené do atmosféry, zasiahli tisíce kilometrov štvorcových a zónu o rozlohe približne 2 600 kilometrov štvorcových premenili na nebezpečné územie.

„Černobyľ bol tragédiou nepredstaviteľných rozmerov, no stále nemáme úplný obraz o tom, ako táto katastrofa ovplyvnila miestne ekosystémy,“ uviedla Sophia Tintori, biologička z Newyorskej univerzity, ktorá viedla výskum.

Podľa vedkyne Tintori, jednou z ciest, ako sa to dozvedieť, je štúdium háďatiek – mikroskopických červov, ktoré dokážu prežiť v rôznych, aj extrémnych prostrediach. Výskumný tím odobral stovky vzoriek Oscheius tipulae z hnijúceho ovocia, lístia a pôdy na rôznych miestach v ČEZ. Počas odberu vzoriek používali Geigerove počítače na meranie úrovne radiácie a chránili sa špeciálnymi ochrannými oblekmi.

V laboratóriu kultivovali približne 300 jedincov a následne vybrali 15 z nich na genetickú analýzu. Genómy červov porovnali s genómami rovnakého druhu, ktoré pochádzali z piatich rôznych častí sveta. Zistili, že aj napriek extrémne vysokým dávkam radiácie, ich genómy nevykazovali žiadne stopy poškodenia.

Keď vedci skúmali potomkov 20 rôznych populácií červov, zistili, že ich odolnosť voči poškodeniu DNA sa medzi jednotlivými líniami líši. Ani táto odlišnosť však nesúvisela s expozíciou radiácii ich predkov. Odolnosť černobyľských háďatiek by mohla pomôcť pri pochopení toho, prečo sú niektorí jedinci a to vrátane ľudí náchylnejší na poškodenie DNA a rozvoj rakoviny.

„Teraz, keď vieme, ktoré línie háďatiek sú citlivejšie alebo odolnejšie voči poškodeniu DNA, môžeme tieto informácie využiť na skúmanie toho, prečo sú niektorí jedinci viac ohrození karcinogénmi,“ vysvetľuje Tintori.