Podľa štúdie NASA hrozí, že do konca tohto storočia prenikne slaná voda do podzemných zdrojov sladkej vody vo väčšine svetových pobrežných oblastí. Tento proces ohrozí pitnú vodu, zavlažovanie, priemysel aj prírodné ekosystémy, a zasiahne miliardy ľudí, najmä v chudobnejších krajinách.

Pobrežné vodonosné vrstvy ako prírodné zásobárne vody, v ktorých sa zrážky akumulujú, sú zásadne ovplyvnené dynamikou medzi sladkou a slanou vodou. Zrážky prirodzene doplňujú tieto sladkovodné zdroje a sladká voda zvyčajne smeruje hlbšie do zeme a k oceánu. Na druhej strane slaná voda, tlačená prílivmi, vetrom a vlnami, má tendenciu prenikať na pevninu. O téme informoval portál ČT24.

Medzi slanou a sladkou vodou

Doteraz bola medzi týmito silami krehká rovnováha. Táto rovnováha je však narušovaná dvoma dôsledkami klimatickej zmeny. Zvyšujúcou sa hladinou morí. Kvôli topeniu ľadovcov a tepelnému rozťaženiu oceánskej vody sa hladina morí zvyšuje. Voda preto preniká hlbšie na pevninu a tlačí na pobrežné zásoby sladkej vody. Druhým dôsledkom je zníženie zrážok. Vyššie teploty spôsobujú v niektorých oblastiach pokles zrážok, čím sa spomaľuje obnova podzemných vôd.

Vedci analyzovali vyše 60 000 pobrežných povodí po celom svete. Výsledky ukazujú, že 82 % povodí bude do roku 2100 ovplyvnených len rastúcou hladinou morí. Prechodná zóna medzi slanou a sladkou vodou sa posunie o približne 200 metrov smerom na pevninu. Ohrozené sú najmä nízko položené oblasti, ako juhovýchodná Ázia, Mexický záliv a východné pobrežie USA.

Pixabay

45 % povodí bude trpieť následkom zníženého dopĺňania podzemných vôd, pričom prechodná zóna sa môže posunúť až o 1 200 metrov na pevninu. Medzi najviac postihnuté oblasti patrí Arabský polostrov, západná Austrália a mexický polostrov Baja California. A 42 % povodí zažije zvýšenie zrážok, čo môže posunúť prechodnú zónu späť k oceánu. Tento efekt však zďaleka nevyváži celosvetové dôsledky prieniku slanej vody.

Očakávania do roku 2100

Podľa štúdie budú hlavnými faktormi zvyšovanie morskej hladiny, ktoré určí geografický rozsah prieniku slanej vody a znížené dopĺňanie podzemných vôd, ktoré ovplyvní, ako hlboko do vnútra kontinentov sa slaná voda dostane.

Štúdia zároveň pripomína, že klimatické zmeny majú najväčší dopad na tie krajiny, ktoré sú najmenej vybavené na ich zvládnutie. Riešením je efektívne hospodárenie s vodnými zdrojmi a zmiernenie klimatickej zmeny na globálnej úrovni.