Tím vedcov z Havajskej univerzity a Inštitútu paleontológie a paleontropológie pri Čínskej akadémii vied odhalil nový druh človeka. Homo juluensis, ktorý podľa nového výskumu žil v východnej Ázii pred 300 000 až 50 000 rokmi.

Tento nález predstavuje výzvu pre tradičné evolučné modely a naznačuje bohatú rozmanitosť populácií starovekých ľudí v Ázii počas neskorého stredného a skorého obdobia neskorej pleistocénovej epochy. Na tému upozornil portál Interesting Engineering.

Podľa štúdie, ktorú viedli Christopher J. Bae z Havajskej univerzity a Xiujie Wu z Čínskej akadémie vied, títo archaickí ľudia boli zruční lovci, ktorí používali kamenné nástroje, dokázali loviť divoké kone a spracovávať zvieracie kože na prežitie v chladných zimných podmienkach.

Druh Homo juluensis, čo znamená „veľká hlava“, predstavuje podskupinu homininov, ktorí boli doteraz nejasne zaraďovaní k iným druhom ako Homo erectus, Homo neanderthalensis alebo Homo sapiens. Výskum bol publikovaný v prestížnom vedeckom časopise Nature Communications.

Potenciálne spojenie s Denisovanmi

Štúdia naznačuje možnú genetickú a evolučnú väzbu medzi Homo juluensis a Denisovanmi, vyhynutou populáciou homininov známych hlavne z DNA analýz. Táto hypotéza si však vyžaduje ďalšiu analýzu. Nález rozširuje naše chápanie rozmanitosti archaických populácií, ktoré spolu koexistovali a v rôznych prostrediach si vyvíjali špecifické adaptácie.

Vedci použili metódy detailného porovnávania fosílnych pozostatkov, vrátane pozoruhodných nálezov fosílií z lokalít Xujiayao a Xuchang v Číne, aby navrhli zahrnutie ďalších fosílií, ako sú pozostatky z lokalít Denisova, Xiahe a Penghu, do tejto novej kategórie.

Pixabay

Homo juluensis spochybňuje unilaterálne modely evolúcie, ako napríklad tradičný multiregionalizmus, ktoré nedokážu dostatočne vysvetliť komplexnosť fosílnych nálezov z tohto obdobia. Výskum ukazuje, že evolúcia človeka nebola lineárna, ale zahŕňala súčasnú existenciu rôznych fyziologicky a geneticky odlišných populácií na viacerých kontinentoch.

Podľa autorov mala východná Ázia rovnako bohatú evolučnú históriu ako lepšie zdokumentované lokality v Európe a Afrike, pričom mnohé dosiaľ objavené nálezy nútia vedcov prehodnocovať a revidovať naše chápanie ľudskej evolúcie.

Význam pre históriu evolúcie

Pripomenúť môžeme ďalšie dôležité nálezy, ktoré premenili naše chápanie starovekých ľudí v posledných desaťročiach Homo floresiensis, známy ako hobit, objavený na indonézskom ostrove Flores, Homo luzonensis, uznaný za nový druh v roku 2019 na Filipínach a Homo longi, predstavený v roku 2021 na základe fosílie z čínskeho mesta Harbin.

Najnovší nález Homo juluensis pridáva ďalšiu vrstvu do komplikovaného obrazu, ktorý naznačuje, že evolúcia ľudí bola oveľa pestrejšia, než sa doteraz predpokladalo.