V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Nový výskum odhaľuje fascinujúce detaily o živote prvých pravekých ľudí, ktorí sa rozšírili v Severnej Amerike počas poslednej doby ľadovej. Štúdia sa zamerala na analýzu kostrových pozostatkov ženy a jej syna, ktoré sa našli na juhu Montany. Táto analýza využila stopy chemických prvkov, predovšetkým izotopov, ktoré zanechala potrava matky prenesená do kostí kojenca prostredníctvom materského mlieka.

Výsledky ukázali, že strava tejto ženy pozostávala až z 96 % mäsa megafauny, pričom 40 % tvorili mamuty. Ostatné veľké zvieratá v jej jedálničku zahŕňali losy, bizóny, ťavy a kone, zatiaľ čo malé cicavce a rastliny mali len minimálny podiel. Vedci stravu ženy porovnali s inými mäsožravcami a všežravcami tej doby, vrátane šabľozubých mačiek, medveďov či vlkov. Výsledky ukázali, že jedálniček ženy najviac pripomínal práve šabľozubé mačky, čím poukazuje na dominantný podiel mäsa v strave.

Mamuty ako nevyhnutný zdroj potravy

Podľa archeológa Jamesa Chattersa zo spoločnosti Applied Paleoscience poskytovali mamuty veľké množstvo mäsa a energeticky bohatého tuku. Jedno ulovené zviera mohlo zabezpečiť potravu pre celú skupinu, vrátane detí a starších členov na niekoľko dní až týždňov. Mamuty druhu Mammuthus columbi boli blízki príbuzní dnešných slonov. Ich rozmery dosahovali výšku až štyri metre a váhu okolo 11 ton.

Žena a chlapec patrili k cloviskej kultúre, pomenovanej podľa mesta Clovis v Novom Mexiku, kde boli v roku 1929 objavené ich kamenné nástroje a pozostatky mamutov. Táto kočovná kultúra bola známa výrobou špecializovaných nástrojov, ako sú veľké hroty kopijí na lov veľkej koristi, nože a škrabky. Cloviskí lovci pravdepodobne zohrali významnú úlohu pri vyhynutí megafauny na konci doby ľadovej. Archeológ Ben Potter z Aljašskej univerzity vo Fairbankse uviedol, že tieto nové poznatky naznačujú, že vplyv ľudského lovu na úbytok mamutov a iných veľkých zvierat mohol byť väčší, než sa doteraz predpokladalo.

Pixabay

Nové svetlo na praveké obdobie

Výsledky tejto štúdie nielenže odhaľujú stravu a životný štýl pravekých obyvateľov Severnej Ameriky, ale zároveň otvárajú diskusiu o príčinách vyhynutia megafauny. Zistenia naznačujú, že ľudia neboli iba pasívnymi svedkami týchto zmien, ale aktívne ovplyvňovali ekosystémy, v ktorých žili.

Štúdia poskytuje cenné poznatky o jedinečnej adaptácii pravekých ľudí na drsné podmienky doby ľadovej a ich schopnosti prežiť vďaka obrovským zdrojom mäsa a tuku z megafauny.