Plastový odpad je jednou z najväčších environmentálnych výziev súčasnosti. Len v roku 2021 ľudstvo nesprávne nakladalo so 68 miliónmi ton plastového odpadu. Rovná sa to hmotnosti 380-tisíc lietadiel typu Boeing 747. Ak nezmeníme prístup, do roku 2050 by plastového odpadu mohlo pribudnúť toľko, že by pokryl Manhattan 10-krát vyššie, než siaha Empire State Building.

Plastové znečistenie ohrozuje nielen ekosystémy, ale aj zdravie ľudí. Pričom zvyšuje riziko rakoviny, kardiovaskulárnych ochorení a problémov s reprodukciou. Na tému upozornil portál Futurity.

4 kľúčové riešenia

Vedci identifikovali štyri kľúčové kroky, ktoré by mohli zásadne znížiť množstvo plastového odpadu. Po prvé, nové výrobky by sa mali vyrábať zo 40 % recyklovaného plastu. Po druhé, výroba nových plastov by mala byť obmedzená na úroveň z roku 2020.

Ďalším dôležitým krokom je výrazné zlepšenie infraštruktúry na spracovanie odpadu, hlavne v rozvojových krajinách. A nakoniec, zavedenie poplatkov za plastové obaly by mohlo motivovať k obmedzeniu ich používania. Spoločne by tieto opatrenia mohli znížiť plastové znečistenie o 91 %.

Freepik

Rokovania v Busane

Od 25. novembra sa v juhokórejskom Busane stretne 190 delegátov z celého sveta, aby dokončili dohodu OSN o plastovom znečistení. Tento dokument, ak bude schválený, by mohol byť historickým krokom v boji proti narastajúcemu plastovému odpadu. Experti upozorňujú, že ide o jedinečnú šancu na koordinovanú globálnu akciu, ktorá môže priniesť zásadnú zmenu. Popri riešení plastového znečistenia by táto dohoda mohla významne prispieť aj k zníženiu emisií skleníkových plynov.

Nové technológie môžu zohrávať dôležitú úlohu v riešení tohto problému. Vedci z Kalifornskej univerzity vyvinuli nástroj Global Plastic Policy Tool, ktorý umožňuje simulovať vplyv rôznych politických opatrení na znečistenie a emisie. Tento nástroj využíva umelú inteligenciu a poskytuje konkrétne dáta pre rozhodovanie politikov. Môžu tak kombinovať a testovať rôzne prístupy a vidieť ich reálny dopad na životné prostredie.

Freepik

Čo sa stane, ak zlyháme?

Ak sa na konferencii v Busane nepodarí dosiahnuť konkrétne dohody, dôsledky budú zdrvujúce. Do roku 2050 by spotreba plastov vzrástla o 37 % a plastový odpad by sa zvýšil o 62 %. Emisie skleníkových plynov spojené s plastikmi by dosiahli úroveň 3,35 gigatony. Rovná sa to prevádzke 9 000 plynových elektrární ročne. Vedci varujú, že ak teraz nezareagujeme, budúce generácie budú čeliť environmentálnej kríze nevídaných rozmerov.

Rokovania v Busane predstavujú jedinečnú príležitosť na riešenie tejto globálnej hrozby. Vedci ostávajú opatrne optimistickí a dúfajú, že rozhodnutia prijaté na tomto stretnutí posunú svet k udržateľnejšej budúcnosti. Čas na akciu je práve teraz. Rozhodnutia prijaté tento mesiac môžu definovať podobu nášho sveta na desaťročia dopredu.