V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Medzinárodná hackerská skupina znova útočí. Tentokrát sa nabúrala do serverov Maďarskej agentúry pre armádne obstarávanie (VBÜ). Úrady však ubezpečujú, že citlivé vojenské údaje sa im nepodarilo získať. Podľa vyjadrení šéfa úradu vlády Gergelyho Gulyása, hackeri nemali prístup k informáciám najvyššieho stupňa utajenia. Podrobnosti o incidente a požiadavky útočníkov vzbudzujú pozornosť nielen maďarskej verejnosti, ale aj odborníkov na kybernetickú bezpečnosť. A to dokonca v celej strednej Európe.

Gergely Gulyás vo svojom vyjadrení zdôraznil, že agentúra VBÜ nedisponovala žiadnymi údajmi, ktoré by sa dali považovať za vojenské tajomstvo. Práve preto neunikli žiadne dáta, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť Maďarska alebo jeho ozbrojených síl. Gulyás taktiež uviedol, že doterajšie zistenia nepotvrdzujú únik žiadnych citlivých vojenských údajov, pretože takéto dáta agentúra ani neuchováva. Napriek tomu však pokračuje vyšetrovanie, ktoré má objasniť, k akým informáciám sa hackeri skutočne dostali.

Požiadavka na výkupné a únik častí dát

Hackerská skupina požaduje od Maďarskej agentúry VBÜ výkupné vo výške päť miliónov dolárov (zhruba 4,7 milióna eur). Tento obnos chcú výmenou za odomknutie uzamknutých dát a sľub, že tieto údaje nezverejnia. Podobné prípady sa objavujú čoraz častejšie, keďže hackerské skupiny nachádzajú motiváciu práve vo finančnom zisku.

Podľa portálu hang.hu však na tzv. darkwebe, čo je anonymná a ťažšie dostupná časť internetu, už kolujú niektoré snímky údajov získaných pri útoku. Tieto údaje majú obsahovať informácie o obranných schopnostiach maďarskej armády, mená zamestnancov, e-maily a údaje súvisiace s armádnymi obstarávaniami. Hoci sa zatiaľ nepotvrdila dôveryhodnosť týchto údajov, ide o vážnu situáciu. Tá môže mať dopady na bezpečnosť agentúry a dôveryhodnosť jej systémov.

franz26/pixabay

Kybernetická bezpečnosť v centre pozornosti

Prípad útoku na maďarskú agentúru opätovne vyzdvihuje dôležitosť kybernetickej bezpečnosti pre štátne inštitúcie a iné citlivé organizácie. Hoci VBÜ nedisponovala údajmi prvej kategórie utajenia, útok ukázal zraniteľnosť systému. S narastajúcim počtom podobných kybernetických útokov je jasné, že štátne inštitúcie musia investovať do zabezpečenia systémov.

V neposlednom rade musia prijať opatrenia na ochranu dát svojich pracovníkov i ďalších dôležitých informácií. Rovnako je dôležité neustále vyhodnocovať bezpečnostné protokoly, aby štátne agentúry dokázali v prípade útoku rýchlo reagovať a minimalizovať jeho dopady.