Vedci z Lundskej univerzity vyvinuli nástroj využívajúci umelú inteligenciu (AI), ktorý dokáže vystopovať tvoje kroky len na základe baktérií, ktoré si si priniesol z ciest. Systém využíva baktérie ako jedinečné „odtlačky prstov“ na geografické mapovanie, čo z nich robí akýsi živý GPS lokátor zabudovaný v tvojom tele. Na základe mikróbov totiž AI dokáže lokalizovať, kde si sa nachádzal. O netradičnom bakteriálnom cestovaní informoval portál BGR.

Mikrobiálne komunity: nový forenzný dôkaz

Rôzne miesta majú svoje špecifické mikrobiálne komunity. A rôzne prostredia obsahujú špecifické baktérie, ktoré sa môžu na teba „prilepiť“ a potom ťa prezradiť. Tieto „mikrobiálne stopy“ sú výborným nástrojom nielen pre forenzných vedcov, ale môžu pomôcť napríklad aj pri sledovaní šírenia infekcií alebo pri zisťovaní miest, kde sú baktérie odolné voči antibiotikám.

Freepik

Ako funguje mGPS: Sledovanie baktérií pre presné určenie miesta

Tento systém sa nazýva Microbiome Geographic Population Structure (mGPS). Vznikol tak, že vedci natrénovali AI na obrovských mikrobiálnych databázach, ako je MetaSUB, ktorá obsahuje genómy baktérií z miest po celom svete.

Tieto databázy zahŕňajú vzorky z rôznych prostredí – mestá, pôdu, morské ekosystémy. AI sa naučila tieto rôzne mikrobiálne profily rozlišovať a priraďovať ich ku konkrétnym miestam. Výsledky sú fascinujúce: AI dokázala správne určiť mesto pôvodu vzorky v 92 % prípadov.

Umelá inteligencia dokázala rozlišovať aj medzi blízkymi lokalitami v rámci jedného mesta. Napríklad v Hongkongu nástroj mGPS správne rozlíšil dve stanice metra, ktoré sú vzdialené len 172 metrov od seba. V londýnskom metre bola presnosť o niečo nižšia. Vedci dúfajú, že s pribúdajúcimi dátami sa bude presnosť ešte zvyšovať.

Čo to môže priniesť verejnému zdraviu a urbanizmu

Technológia mGPS má široký potenciál využitia. Môže pomôcť nielen forenzným odborníkom, ale aj epidemiológom a mestským plánovačom. Vďaka nej by sa dalo sledovať, ako sa šíria choroby, či určiť miesta s vysokou antibiotickou rezistenciou.

Ak vedci ďalej rozšíria mikrobiálnu databázu, presnosť mGPS by mohla byť ešte vyššia, čo by pomohlo napríklad pri navrhovaní bezpečnejších verejných priestorov alebo pri monitorovaní zdravotných hrozieb. Baktérie sú viac než len „nepriatelia“, ktorých sa snažíme zbaviť.

Výskum bol uverejnený v časopise Genome Biology and Evolution. Ukazuje, že baktérie môžu byť cenným zdrojom informácií o našom prostredí a o nás samotných. Vďaka nástrojom ako mGPS máme šancu posunúť vedu a technológie na ďalšiu úroveň a lepšie chrániť zdravie a bezpečnosť verejných priestorov.